Foto: Robert Hüttner, Pravda
Chcela, aby bolo chránené jej súkromie a intimita a aby mohla pri výbere pôrodnej polohy či počas tlačenia načúvať potrebám svojho tela. Chcela sa vyhnúť intervenciám, ktoré pri normálne prebiehajúcom fyziologickom pôrode nie sú nevyhnutné.
Prvé chvíle po narodení svojho dieťaťa chcela stráviť v blízkom a nerušenom kontakte s dieťaťom. Jednoducho povedané, chcela, aby boli počas jej pôrodu dodržiavané jej ľudské práva, aby nad týmto pôrodom mala kontrolu a aby s ňou bolo zaobchádzané s rešpektom.
Obe sme správne tušili, že nech nám opísané požiadavky znejú akokoľvek elementárne a legitímne, za „normálne“ je v slovenských pôrodniciach považované niečo iné, a preto si ich bude potrebné „vydobyť“.
Klientka teda spísala svoje pôrodné priania a zaslala ich pôrodným zariadeniam v okolí svojho bydliska s prosbou o vyjadrenie.
Z oslovených zariadení jej väčšinou prišla stručná odpoveď (ak vôbec), že splniť jej požiadavky nie je možné. Niektoré z oslovených pôrodníc jej zároveň odporučili hľadať si iné zariadenie.
Klientka si napokon iné zariadenie naozaj našla: v neďalekom zahraničí. Jej pôrodný útek ju stál nemalé finančné prostriedky a množstvo logistického úsilia a nepohodlia. Napriek tomu však mohla porodiť dôstojne a s vedomím, že jej ľudské práva boli rešpektované.
Čo sa deje v slovenských pôrodniciach
Zďaleka nie všetky ženy na Slovensku disponujú dostatočnými zdrojmi a podporou svojho okolia na to, aby si mohli pôrod s rešpektovaním svojich prianí a práv zabezpečiť svojpomocne.
Mnohé napokon využitie svojpomoci ani nezvažujú, keďže žijú v legitímnej domnienke, že zdravotnícke zariadenia a zdravotnícky personál robia všetko pre napĺňanie ich práv.
Fakt, že väčšina žien na Slovensku vynakladá na zdravotnú starostlivosť nemalé prostriedky v podobe zdravotného poistenia, legitímnosť tejto domnienky a požiadavky na zabezpečenie kvalitnej pôrodnej starostlivosti len posilňuje.
Napokon, štát je povinný garantovať ženám takúto starostlivosť nielen teoreticky, ale aj v praxi.
Realita však ukazuje, že nech sú tieto úvahy akokoľvek logické, v praxi dochádza pri pôrodoch v pôrodniciach k vážnym porušeniam ľudských práv žien.
Tieto porušenia boli nedávno zdokumentované v publikácii Ženy – Matky – Telá, vydanej združením Občan, demokracia a zodpovednosť v spolupráci so združením Ženské kruhy.
Výskum a monitoring, z ktorých publikácia čerpala, poukazujú napríklad na notorické neporozumenie konceptu informovaného súhlasu zdravotníckym personálom.
Koncept, ktorý má slúžiť rodiacim ženám na to, aby boli v dostatočnej miere, zrozumiteľným spôsobom a priebežne informované o všetkých aspektoch zdravotnej starostlivosti, aby mohli samy prijímať rozhodnutia o tejto starostlivosti, v podstate slúži zdravotníckemu personálu na to, aby o týchto ženách pod rúškom legality sám a do veľkej miery neobmedzene rozhodoval.
Formuláre „informovaného" "súhlasu“, ktoré ženy podpisujú pri vstupe do pôrodnice, často v zhone, v kontrakciách a bez akéhokoľvek ďalšieho sprievodného informovania, tak slúžia zdravotníckemu personálu ako nástroj na zabezpečenie (právne nepodloženého) pocitu právnej neohroziteľnosti.
Ľudské práva pri pôrode
Výskum a monitoring však odkryli množstvo ďalších porušení práv. Ženy zapojené do výskumu opisovali akútny nedostatok informácií počas celého pôrodného procesu, ktorý okrem iného ohrozoval ich pocit istoty a bezpečia.
Pôrodnice tiež vážne porušovali súkromie a osobnú integritu žien, pričom tieto porušenia nespočívali len v priestorovom usporiadaní pôrodníc, ale aj v správaní sa zdravotníckeho personálu.
Hoci súčasťou práva na súkromie je aj právo zvoliť si okolnosti pôrodu, a teda napríklad zvoliť si pôrodnú polohu, táto voľba je ženám umožnená len výnimočne – a jej nemožnosť priznávajú aj samotné pôrodnice (alebo si voľbu polohy mýlia s polohovaním pôrodného kresla).
Na ženách tiež boli často vykonávané rôzne intervencie – napríklad nástrih hrádze, prasknutie plodových obalov či tlak na brucho – nezriedka bez ich súhlasu (alebo aj vedomia) alebo proti ich nesúhlasu.
Pri šití pôrodných poranení ženy často pociťovali intenzívnu bolesť. Po pôrode im boli novonarodené deti často na niekoľko hodín odobraté.
Celým pôrodným procesom sa tiahlo porušovanie práva žien na ľudskú dôstojnosť, ktoré sa prejavovalo zastrašovaním, zosmiešňovaním, vyvolávaním pocitov viny a zlyhania či znevažovaním.
Uvedené príklady pritom nie sú iba porušením ľudskoprávnych štandardov, ale aj porušením medzinárodne uznávaných zdravotníckych štandardov, artikulovaných napríklad Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) či Medzinárodnou federáciou pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO).
Moc, stereotypy a vyvlastňovanie ženských tiel
Už samotný fakt, že pôrodnice sú na Slovensku jediným miestom, kde štát ženám garantuje pôrodnú starostlivosť, dáva tušiť, že ženy sa počas pôrodov fakticky ocitajú v ich moci.
Mocenské aspekty poskytovania pôrodnej starostlivosti sú ešte posilňované osobitnou zraniteľnosťou žien počas tehotenstva a pôrodu, a tiež faktom, že ženy disponujú menším množstvom expertných vedomostí (ak za expertnú nepovažujeme aj autentickú skúsenosť s tehotenstvom a pôrodom) než zdravotnícky personál.
Skutočnosť, že o podobe pôrodnej starostlivosti na Slovensku stále rozhodujú najmä muži – či už ako osoby s vedúcim postavením v pôrodniciach, alebo ako osoby s vedúcim postavením v akademických či expertných kruhoch – pridáva týmto mocenským vzťahom na osobitnej rodovej dynamike.
Rodových aspektov je však v pôrodnej starostlivosti oveľa viac. Dobre ilustratívnym je napríklad stereotyp ženy-matky, ktorý však počas pôrodov neslúži na glorifikáciu žien (na rozdiel od rôznych pamätných dní, kde oslavovanie žien nestojí ani veľa času, ani veľa úsilia, ani príliš veľa zdrojov), ale na ich disciplinovanie.
Ženy tak v záujme svojho očakávaného dieťaťa majú urobiť všetko, čo od nich okolie požaduje – pričom nie je náhodné, že záujmy plodu sú často prezentované ako odporujúce záujmom rodiacej ženy.
Stereotyp ženy-matky ide ruka v ruke so stereotypom ženy ako osoby nespôsobilej samostatne sa rozhodovať, ktorý zo ženských tiel robí nástroje podliehajúce neobmedzenej kontrole a (svoj)voľnému nakladaniu.
Je načase, aby osoby a inštitúcie zodpovedné za poskytovanie pôrodnej starostlivosti na Slovensku začali namiesto posudzovania a hodnotenia žien podrobovať svoje konanie a zmýšľanie patričnej sebareflexii. Deň matiek na to môže byť viac než dobrou príležitosťou.