Pozrieť sa, ako sa ľudia majú, či sú ako-tak zdraví, zistiť, ako sa rieši ich situácia, ponúknuť pomoc, pohrať sa s deťmi. Cestou do Bratislavy v aute počúvame, ako rakúsky prezident ďakuje Slovensku za prichýlenie 500 utečencov. Prejdeme cez Most SNP a zmocní sa nás pocit atmosféry informačného šumu. Nepokoj, strach, nenávisť. Neochota zaoberať sa tým, odkiaľ a za akých okolností niekto prichádza, kým je: tesár; smetiar, lekárka? Čo potrebuje a prečo? Kde sú etnológovia, etnografičky? Kde sú hlasy trpezlivých učiteľov a konštruktívny prístup, ktorého cieľom je riešenie a stratégia? Ešte aj anti-hejt vyvoláva v ľudoch hejt. Pamätáte „tetku z Ameriky” či „brata vonku”, ktorí domov posielali „veci”? Ktovie, kto sa vtedy o nich postaral, kto im pomohol? Len tak. Lebo pomoc potrebovali.
Musíme si pomáhať
Vybrali sme sa do utečeneckého tábora Traiskirchen. Len tak. Doniesť pár vecí, ktoré avizovala viedenská Caritas ako nedostatkové.
© Autorské práva vyhradené