Ženy v zajatí schopnosti reprodukcie

03.12.2015 12:00

V predvolebnom legislatívnom ošiali sa zatiaľ – a celkom oprávnene – neušlo príliš veľa pozornosti dvom poslaneckým návrhom, ktorých šance na prijatie sú síce mizivé, avšak ktoré by pri čisto teoretickom schválení mohli mnohé osoby, najmä ženy, uvrhnúť do absolútneho bezprávia, a krajinu ako celok premeniť na radikálny náboženský štát, hermeticky uzavretý pred medzinárodnými garanciami ochrany ľudských práv, ale aj pred akýmkoľvek pokrokom smerom k posilňovaniu ľudskoprávnych hodnôt a ochrany skupín, ktorých práva často nie sú garantované ani na papieri, nieto ešte v praxi.

Ústavný poriadok, tras sa!

Trojica poslancov platených z našich spoločných peňazí sa niekoľko mesiacov pred voľbami vydala na spanilú jazdu. Predložila dva legislatívne návrhy, pričom prvý sa snaží o masívnu zmenu ústavy smerom k absolútnemu zákazu interrupcií, ale aj obmedzovaniu mnohých iných práv.

Druhý návrh sa zas snaží o úplné zrušenie súčasnej legislatívy umožňujúcej interrupcie a o premietnutie vysnívaných ústavných zmien do Občianskeho zákonníka i Trestného zákona. Predkladatelia už avizovali, že to ešte nie je všetko – majú už pripravené ďalšie návrhy, a upozorňujú aj na potrebu zosúladiť so svojimi drakonickými návrhmi celý právny poriadok.

Podľa predstáv poslancov Kuffu (klub OĽaNO), Kvasničku (bez poslaneckého klubu) a Mikloška (KDH) by s účinnosťou od 1. marca 2016 malo byť v našej ústave zakotvené právo na život „nenarodeného dieťaťa“. Predkladatelia ho definujú ako ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja, a to už od oplodnenia ľudského vajíčka.

Návrh novely ústavy chce potom ľudskému embryu priznať mnohé ďalšie práva. Ochrana embrya má byť zároveň garantovaná absolútnym zákazom interrupcií – na rozdiel od súčasnosti, kedy ženy môžu v prvých 12 týždňoch tehotenstva podstúpiť interrupciu bez uvedenia dôvodu, a neskôr z dôvodu ohrozenia svojho života či z dôvodu ťažko poškodeného plodu.

Interrupcia by po novom nebola možná ani v prípade, že by bol bezprostredne ohrozený život ženy. V takomto prípade by boli možné len činnosti, ktoré by boli v rámci liečby ženy bezprostredne nevyhnutné na záchranu jej života. Ukončenie tehotenstva by teda bolo možné akceptovať len ako nepriamy a neúmyselný následok tejto liečby.

Každá interrupcia by bola trestný činom

Trestne zodpovedná by bola každá osoba, ktorá interrupciu vykonala, sprostredkovala či poskytla pri nej pomoc. Trestne zodpovedná by bola aj samotná žena – a jej rozhodnutie podstúpiť interrupciu by ju mohlo stáť až doživotie. Rovnaké sankcie by jej hrozili aj v prípade, ak by zákrok podstúpila v zahraničí.

Navrhované zmeny však idú oveľa ďalej než „len“ po absolútny zákaz interrupcií.V sú­vislosti s týmto zákazom by bolo možné napríklad obmedziť právo na nedotknuteľnosť obydlia (a vytvoriť tak priestor pre inkvizičné domové prehliadky napríklad za účelom zistenia, či žena nebola tehotná a nepodstúpila interrupciu) či právo na zhromažďovanie, združovanie či petičné právo. To by umožnilo fakticky zlikvidovať všetky občianske snahy presadzujúce reprodukčné práva žien.

Ambície poslaneckej trojice však nekončia ani tu. Navrhuje napríklad ústavne zakázať dnes dostupné umelé oplodnenie či iné metódy asistovanej reprodukcie – a to všetko pod hrozbou trestu odňatia slobody na 5–12 rokov pre všetky zúčastnené osoby.

Návrh na zmenu ústavy má však aj mnoho ďalších ambícií, napríklad oprášiť étos februárového referenda „o rodine“ zakotvením zákazu „registrovaného partnerstva“ či zákazu priznania práv, ktoré v súčasnosti prináležia iba manželom, aj iným typom spolužití.

Ústavný návrh napokon volá po ukončení viazanosti SR všetkými medzinárodnými zmluvami, ktoré „nie je možné zosúladiť“ s navrhovanou právnou úpravou. Keďže táto je naozaj nefalšovaným excesom voči viacerým kľúčovým ľudskoprávnym dohovorom, schválenie poslaneckých návrhov nasledované ukončením viazanosti SR týmito dohovormi by v podstate dokonale rozvrátilo celý právny poriadok.

Obavy vzbudzuje širší kontext

Slovenská stranícko-politická scéna nikdy neoplývala prílišnými snahami o posilňovanie ľudských práv žien či iných skupín, ktorých práva nie sú stále v mnohom napĺňané ani formálne. Naopak, niektoré kroky, ktoré sa (ne)udiali v posledných rokoch – ako napríklad neuspokojivé riešenie masívne sa vyskytujúceho násilia páchaného na ženách, silnejúca diskriminácia žien na trhu práce či nedostatočná ochrana ich reprodukčných práv – len ilustrujú tvrdenia o laxnom prístupe štátnej moci k svojim ľudskoprávnym záväzkom.

Poukazuje na to aj nedávne zasadnutie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, na ktorom výbor slovenskej vládnej delegácii vytkol, že rodová rovnosť na Slovensku stále nie je realitou a volal po politickej vôli na jej presadzovanie. Napriek tomu je však veľmi ťažké si čo i len predstaviť, že by poslanci a poslankyne krajiny, ktorá sa oficiálne hlási k ochrane práv žien, za predložené návrhy zahlasovali.

Predložené návrhy teda nie sú nebezpečné samy osebe, hoci sa snažia o extrémne nebezpečné veci. Sú však nebezpečné v tom, že svojou stratégiou radikalizácie môžu posúvať hranice toho, čo je „normálne“, a pri nedostatku našej reflexie, kritickosti a obozretnosti môžu otupiť našu citlivosť na to, čo nás skutočne ohrozuje.

Tieto návrhy sú totiž iba ďalšími kamienkami v mozaike dlhšie a systematicky prebiehajúcich snáh o podrývanie reprodukčných práv žien, o zamedzovanie právnej ochrany osôb patriacich k sexuálnym menšinám, či o posilňovanie vplyvu katolíckej cirkvi na svetský právny poriadok i každodenný občiansky život.

Návrhy sú ďalej nebezpečné v tom, že si uzurpujú oficiálny priestor a vynucujú si pozornosť, ktorú by inak, bez zaštiťovania sa oficiálnou politickou mocou, v politickom a mediálnom mainstreame civilizovanej krajiny nedostali. A sú tiež nebezpečné v tom, s akou samozrejmou drzosťou si uzurpujú právo tak fundamentálne a kruto zasahovať do života mnohých osôb a skupín, najmä žien, a rozhodovať o tých najintímnejších aspektoch ich každodenného bytia. Skutočnosť, že poslanecké kluby, v ktorých pôsobia dvaja z predkladateľov, sa od ich návrhov nijako viditeľne nedištancujú, uvedené obavy len posilňuje.

Milí politici: Voličkami sú aj ženy!

Po prečítaní týchto riadkov asi nikoho neprekvapí konštatovanie predkladateľov, že návrhy nemajú vplyv na rodovú rovnosť ani zamestnanosť. To, čo nevidia alebo nechcú vidieť traja zblúdení poslanci, je však nad slnko jasnejšie každej osobe s aspoň trochou pozorovacej schopnosti, reflexie a rešpektu k ženám a ich právam: zákaz interrupcií alebo obmedzovanie práva žien na ne má najväčšie dopady práve na ženy, ich životy a zdravie, ich dôstojnosť, integritu a súkromie, pocit bezpečia, pracovné a spoločenské uplatnenie, a celkovo na ich autonómiu vo všetkých oblastiach. Zahrávať sa so ženami sa teda nemusí vyplatiť. Sú totiž aj občiankami a mysliacimi bytosťami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ľudské práva #potraty
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku