Aj takto sčasti štatisticky a sčasti márnotratne by mohla vyzerať správa o Ose rokov 2010 až 2015. Život s Osou je však všetko iné ako len čísla. Je predovšetkým nádejou, že na Slovensku ešte stále existujú ľudia, ktorí nežijú iba pre seba a ktorí svoj záujem o ostatných neprejavujú len počas Vianoc v reflektore médií. V marazme dneška, keď sa človek bez peňazí a moci stal nepohodlným objektom predvolebných kampaní a zdrojom daňových záplat zle riadenej spoločnosti, svieti pre mňa Osa nie ako maják (aj keď aj to), ale najmä ako výstražné signalizačné zariadenie. Rada by som verila, že v budúcom roku dajú voličky a voliči svojim voleným zástupcom najavo, že mocenský vlak, ktorý uháňa Slovenskom, rozhodne nie je zadarmo. Osa sa bude usilovať, aby sme na to nezabudli. Dovidenia v lepšom roku 2016. Dúfajme…
Vlak, ktorý nie je zadarmo
Občianska príloha Osa denníka Pravda, občianska spoločnosť slovom aj obrazom, obhajkyňa ľudských a občianskych práv, 190 autoriek a autorov, stovky viac alebo menej boľavých tém, desiatky zaujímavých ilustračných grafitov zo Slovenska, najmä z Bratislavy, za nami piaty ročník (zázraky sa dejú), dve ceny od mimovládnych organizácií: denník Pravda sa aj s Osou stal Humanistom roka 2015 a editorka Osy získala ocenenie Piata žena 215.
© Autorské práva vyhradené