P. F. 2016

Snažila sa pomôcť rómskej žene, do ktorej bezhlavo kopali. Keď im chcela vysvetliť nesprávnosť ich konania, obvinili ju zo sionizmu(!), rozumej obhajoby ľudských práv – a udreli. Teta má z celého incidentu skôr psychickú ujmu; horšie na tom bola, samozrejme, skutočná obeť, no jej čin – chrániť človeka v nebezpečenstve, hoci sa tým sama dostala do rizika – je chvályhodný, priam hrdinský. Strašidlo fašizmu opäť obchádza Európu; rasizmus a homofóbia sa – napriek tomu či práve preto – nesmú stať súčasťou bežného diskurzu, ináč sa nenazdáme a auschwitzské pece znova zahoria. V myšlienkach mi rezonujú slová Martina Niemöllera: „Potom prišli po mňa, ale nezostal už nik, kto by sa ma zastal.“