Šimon Pánek: Nie sme dobrodinci

Robili ste niekedy dobro zle? „Za tých dvadsať rokov určite áno. Konať dobro ešte neznamená, že sa robí dobre. Chyby sa môžu, samozrejme, robiť. Ako vo všetkých ľudských činnostiach.

12.02.2016 08:00
debata (2)

Pasca spočíva v presvedčení, že keď konám dobro a nezištne pomáham, musí to automaticky byť v poriadku. Schopnosť reflexie, či pomoc skutočne pomáha, pritom môže dramaticky klesať. Ono dobrodenie a presvedčenie o hodnote vlastnej pomoci sú jednoducho silné. V spoločnosti Člověk v tísni si preto opakujeme stále znova tú istú vetu. Nie sme dobrodinci. Sme manažéri, sme ľudia, ktorí plnia rôzne služby, ale nie sme dobrodinci. Nekonáme dobro bez toho, aby sme sa neustále nepýtali na jeho zmysel."

Rozhovor o Dobre

Takto sa začína pútavý rozhovor Davida Klimeša s lídrom najväčšej humanitárnej organizácie v strednej Európe Člověk v tísni (ČvT) Šimonom Pánkom. Kniha Aby Dobro neškodilo, ktorá obsahuje rozhovor o histórii ČvT, princípoch humanitárnej či rozvojovej pomoci, ale aj o Pánkovej osobnej dráhe verejného činiteľa, lídra a manažéra, sa číta jedným dychom.

Napriek jeho povesti sebastredného lídra sa nám prihovára človek síce sebavedomý, ale aj pokorný, zdôrazňujúci úctu k ľuďom, či už k prijímateľom humanitárnych aktivít, ale aj k svojim českým i zahraničným kolegom a kolegyniam. Hoci skutočne má byť na čo hrdý, keďže za 20 rokov vybudoval organizáciu, ktorá je partnerom veľkých západoeurópskych profesionálnych mimovládok, nestavia sa do roly záchrancu sveta a miestami si zo seba milým spôsobom uťahuje.

Humanitárne otázky a osobné voľby

Kniha je vhodná pre študentov a všetkých tých, ktorí sa začínajú zaujímať o humanitárne otázky a medzinárodný rozvoj. Nenásilným pragmatickým jazykom hovorí o zložitých problémoch sveta, ale aj o osobných voľbách, ktoré s takouto prácou súvisia.

Osobitá je kapitola venujúca sa migračnej kríze v Európe. Jednoducho, a pritom odborne pomenováva jej príčiny. Kritizuje, ale nevysmieva sa, poukazuje na chyby, ale nestavia sa do roly vševedúceho. Uznáva, že strach v Európe má hlboké príčiny.

„Čo má (národ) robiť, keď politici neponúkajú vízie a starajú sa iba o bežný chod štátu? A je to ešte horšie. Nielenže nám chýba vízia. Chýba aj samotná debata o vízii. Nikto nehovorí o tom, čo bude v roku 2025. V médiách žijeme iba tým, čo je dnes. Surfujeme na pene dní. Ale pokiaľ človek nemá budúcnosť, nemá ani istotu súčasnosti. Potom je, samozrejme, omnoho náchylnejší sa niečoho báť, niekoho nenávidieť, kanalizovať svoje strachy."

Šimon Pánek navrhuje kombináciu konkrétnych a dlhotrvajúcich opatrení, ktoré bude treba prijať. Zaujímavý je tiež exkurz do novodobej histórie českej politiky, ktorý v rozhovore čitateľom poskytuje cez svoj osobný príbeh s otvoreným koncom pri otázke Byť či nebyť prezidentom. Múdra, a pritom ľudská kniha.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #dobro a zlo #humanitárne otázky