Keď plačú dojičky aj chlapi z družstva

07.07.2016 13:00

Príbeh sa začal nevinne pred dvoma rokmi. Predseda družstva ma poprosil, aby som mu dohliadala na miestne teliatka, kým bude na dovolenke.

Boli to teliatka v studenom odchove, čo značí, že ich od matky vezmú hneď po pôrode, aby sa matka mohla ďalej dojiť. Sám osebe je studený odchov hrozná a krutá záležitosť pre matky kravy aj ich deti. Teliatka sú vďačné za každý dotyk a trocha vľúdneho slova. Pre mňa to bol drsný aj krásny zážitok; krásny preto, lebo som si medzi teliatkami našla svoje spriaznené duše, za ktorými som chodila ďalšie dva roky. Vyrástli na krásne statné dámy budiace rešpekt. Mali len jednu nevýhodu, boli to holštínky, teda mliečne plemeno kráv.

Kravy na tanieri

Ten, kto má aspoň trocha povedomie o stave slovenského poľnohospodárstva, vie, že výkupná cena mlieka sa pohybuje okolo 20 centov za liter. Pre ostatných vysvetlím, že ide o cenu, ktorá je taká nízka, že družstvá rušia chovy a prechádzajú na mäsové plemená. Táto veta sama osebe akoby nič neznamenala. Ale skrýva sa za ňou správa, že všetky tie mliekové kravy pomaly, ale isto, končia na našom tanieri. To isté sa udialo aj s mojimi priateľkami z družstva. Prišiel kamión, ktorý ich, zdravé, krásne, statné jalovičky, plné života, ochotné obetovať svoju silu preto, aby sme mali mlieko, naložil a odviezol na bitúnok. Šofér hovoril, že predtým z iného družstva odvážal na bitúnok zdravé dojnice, plakali vraj dojičky aj statní chlapi z družstva.

Takéto príbehy v Nemecku, Holandsku ani vo Francúzku, kam smeruje množstvo úniových peňazí na poľnohospodárstvo, nepoznajú. Je to príbeh z malého biedneho Slovenska, kde poľnohospodári dostanú smiešnu almužnu, s ktorou nebudú mať nikdy šancu konkurovať Západu. A ja kričím, plačem a strašne sa hnevám. Hnevám sa, že musia poľnohospodári zabíjať zvieratá, ktoré zabíjať vôbec nechceli. Hnevám sa za všetkých ľudí z družstiev, ktorí svoju prácu robia s láskou, pretože viem, ako strašne ich to bolí.

Tisíce utopistov

Tento príbeh nemá racionálne riešenie. Naša vláda je k poľnohospodárom hluchá, únii devastácia nášho poľnohospodárstva vyhovuje, aj to, že si kúpime nemecké maslo a holandské jogurty. Nuž, a pokiaľ sa podarí zmena zákona o nákupe poľnohospodárskej pôdy, na ktorý únia výrazne tlačí, aby nemohol naďalej zvýhodňovať pri nákupe pôdy našich poľnohospodárov, bude kolaps slovenského poľnohospodárstva „zdarne“ dokonaný. To je fakt zlé, poviete si, keď dočítate až sem – a tým to pre vás hasne. Nepôjdete predsa na najbližšie družstvo, aby ste z neho zachránili stádo kráv a vzali si ho k sebe do obývačky. Máte pravdu, ale nájdu sa aj utopisti. My sme si z družstva „naše“ dve kravičky adoptovali a platíme im ustajnenie. Možno to niekomu pripadá ako banálne riešenie, ale ak by takýchto utopistov boli tisíce, možno by si kompetentní uvedomili, že nám na našom poľnohospodárstve naozaj záleží. Možno by si uvedomili, že zvieratá, ktoré zbytočne skončili na bitúnku, nie sú len čísla a odpísateľné položky v nič nehovoriacich štatistikách.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poľnohospodárstvo #Zvieratá #dobytok #zabíjanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku