Ak k týmto charakteristikám pridáme územnú rozpínavosť a boj proti ľudskoprávnym organizáciam, mnohí ľudia na Slovensku si predstavia Putinovo Rusko. Málokto si predstaví Izrael. No mal by.
„Podozrivé“ mimovládky
Izrael zodpovedá všetkým vyššie vymenovaným charakteristikám. K dobre známej okupácii Palestíny, ktorá budúci rok oslávi polstoročie, treba odteraz prirátať aj boj proti ľudskoprávnym organizáciam. Izraelský parlament (Knesset) totiž začiatkom júla schválil zákon, ktorý všetkým mimovládnym organizáciám so zahraničným financovaním presahujúcim polovicu ich rozpočtu prikazuje uvádzať túto skutočnosť v štátnom registri, na svojich webstránkach, publikáciach a reklamných materiáloch. Ich zamestnanci to budú tiež musieť oznámiť pri žiadosti o účasť na schôdzach Knessetu. Zákon je vyústením dlhodobej kampane ultra-nacionálnych organizácii spriaznených s vládnymi stranami, ktorá označuje ľudskoprávne organizácie ako zahraničných agentov, napomáhačov terorizmu a zradcov.
Kritiku nacionalizmu, vojenskej okupácie ani útokov na ľudskoprávne organizácie, akú sme na Slovensku zvyknutí počuť voči Rusku, však voči Izraelu nepočujeme. Ani po tom, čo izraelská armáda pred pár týždňami navrhla na post vrchného armádneho rabína človeka, ktorý v štýle úchylákov z DAEŠu odobril vojakom počas vojny znásilňovanie žien nepriateľa.
Tolerancia prešľapov
Je to starý známy zlozvyk tolerovať Izraelu prešľapy, ktoré u iných hlasno odsudzujeme. Antisemitské vyhlásenia nepriateľov Izraela sú široko pranierované ako znak rasizmu, ale rovnako nenávistné vyhlásenia predstaviteľov Izraela voči Palestínčanom zostávajú bez kritiky. Podobne sú na tom výzvy na vymazanie Izraela z mapy. Reálne vymazávanie Palestíny v praxi zo strany Izraela však už toľko vášní nevzbudzuje. Charta Hamasu volajúca po zničení Izraela je neprekonateľnou prekážkou k mieru, no politický program vládneho Likudu, odmietajúci vytvorenie suverénneho štátu pre Palestínčanov, žiadnou prekážkou nie je. Rakety Hamasu dopadajúce na Tel Aviv sú terorizmus. Rakety Izraela dopadajúce na Gazu sú sebaobrana.
Dvojaký meter
Aj tento dvojaký meter, nie iba voči Izraelu, ale aj ďalším štátom (voči Izraelu je však najokatejší a prepadávajú mu aj morálne autority, akou bol aj nedávno zosnulý Elie Wiesel), je jednou z príčin odkláňania sa toľkých ľudí od hodnôt liberálnej demokracie a ľudských práv. Ako im majú veriť, ak ich pošliapávajú tí, ktorí sa na ne najviac odvolávajú? Ak chceme zvrátiť trend ich upadajúcej podpory, potom musíme prestať s ich selektívnym uplatňovaním a trvať na ich dôslednom dodržiavaní bez výnimiek. Izrael je ideálny kandidát, kde môže Západ začať ukazovať, že to s ľudskými právami myslí vážne.