Odmietli sa prizerať nespravodlivosti a zločinom a prisluhovať tak mlčky štátnemu teroru, ktorý časť vlastných občianok a občanov zbavil ľudskej dôstojnosti a následne i všetkých práv, vrátane práva na život.
Všetci do plynu
Už niekoľko rokov však vidíme, ako tí, čo samých seba označujú za slušných, glorifikujú fašistickú ideológiu a tvrdia, že vojnový slovenský štát – vazal hitlerovského Nemecka – zabezpečil ľuďom dobrý život. S touto interpretáciou dejín sa zdvíha aj čoraz silnejúcejšia vlna nenávisti: voči ľudom s inou farbou pleti, neheterosexuálnou partnerskou preferenciou, voči ľudom utekajúcim pred vojnou.
Cez sociálne siete sa na nás valia mraky temných výkrikov, posielajúce všetkých „cigánov, židov, moslimov, buzerantov“ a ich podporovateľov do plynu či na šibenice. S prísľubom, že potom tu konečne nastane poriadok a blahobyt.
Násilie a vraždenie však nemajú nič spoločné ani s dobrým životom, ani so slušnosťou. Spoločnosť založená na násilí vždy bola a bude spoločnosťou, v ktorej sa obeťou môže stať ktokoľvek, kto sa tyranskému režimu z nejakého dôvodu znepáči. Nemusí ani patriť k nejakej nenávidenej menšine. Stačí, ak bude v názorovej opozícii.
Ako to bude po nás
Títo nad „poriadkom“ hliadkujúci „čističi Slovenska“ sa nám zároveň pokúšajú vnútiť veľmi zvláštnu predstavu o našej spoločnosti a jej identite – je ňou presvedčenie, že hodnoty ako ľudskosť či tolerancia a otvorenosť voči inakosti nám nie sú vlastné. Nepatria do našej výbavy, sú to so „slovenskosťou“ nesúzvučiace importy zo zdegenerovanej západnej cudziny. Klamú. Slovensko má svoje vlastné tradície, hlásajúce vzájomný rešpekt, úctu k životu a pokojné spolužitie ľudí. Za tieto ideály bojovali aj tie a tí, čo sa v roku 1944 postavili na odpor fašistickému zlu. Pridali sa tak k dlhej európskej tradícii odporu voči tyranom a mnohí a mnohé v bojoch položili život.
Súčasný vývoj však ukazuje, že demokratický charakter nášho štátu a spoločnosti sú v ohrození rovnako ako v 30. rokoch minulého storočia a udalosti, ktoré sa možno javia ako dávna minulosť z učebníc dejepisu, sa môžu kedykoľvek zopakovať tu a teraz. Ak to dopustíme. Ako to vyjadril jeden z priamych účastníkov bojov SNP: „Naša generácia má k týmto hodnotám stále úctu. No po nás, neviem, ako to bude…“
Je preto iba na nás, či budú antifašistické tradície a ideály rovnosti, demokracie a slobody stále súčasťou našej identity. Zápas za slobodu sa neskončil. Povstanie pokračuje.