Milánska univerzita Politecnico vypočítala, že Taliansko takto zbytočne vyhodí tony jedla v hodnote neuveriteľných 13,5 miliardy eur ročne. V čase svetovej chudoby, narastajúcich sociálnych rozdielov a utečeneckej krízy je to jednoznačne facka ekonomike, sociálnej sfére, ale aj životnému prostrediu.
Vyrieši to nový zákon?
Parlamentné politické strany sa preto rozhodli, že takémuto bohapustému plytvaniu urobia koniec. Predložili zákon, ktorý celú problematiku rieši v širšom, teda nielen potravinovom, ale aj v ekonomicko-sociálnom kontexte. Je síce absurdné, že niektorí opoziční poslanci hlasovali na truc proti, dôležitý je však výsledok – a ten hovorí, že zákon z dielne Marie Chiary Gaddovej (z vládnej Demokratickej strany) bol prijatý jasnou väčšinou hlasov.
V diskusiách zavážil aj fakt, že približne pred polrokom schválili podobný, no oveľa tvrdší zákon aj Francúzi. Ten taliansky je oproti francúzskemu oveľa menej represívny a skôr motivačný – a to napríklad úľavami na daniach pre donorov. Jeho cieľom je znížiť plytvanie jedlom v reštauráciách, jedálňach, supermarketoch a obchodných reťazcoch.
Zostatkové potraviny sa distribuujú do charitatívnych organizácií (po novom aj cez vybrané verejné inštitúcie) pre ľudí v núdzi. Rovnako sa zruší absurdná byrokracia, ktorá doteraz odrádzala potenciálnych záujemcov o darovanie jedla. Špecifikom zákona je aj to, že okrem plytvania potravinami rieši aj plytvanie liekmi.
Zmeniť mentalitu a myslenie
Neziskové organizácie však upozornili, že Taliansko sa malo vybrať skôr francúzskou represívnou cestou s jasnými sankciami pre tých, čo sa k darovaniu postavia odmietavo či laxne. K vykonávaniu zákona totiž treba okrem ochoty aj pracovnú flexibilitu – napríklad pečivo musia distribuovať do 24 hodín od výroby, musí sa dbať na minimálnu trvanlivosť potravín, balenie, hygienu pri preprave atď.
Zmeniť sa teda musí najprv myslenie obchodníkov, reštaurácií a domácností v celej krajine. Ako totiž upozorňuje Politecnico, najviac plytvajú potravinami domácnosti – 43 percent a až potom nasledujú reštaurácie či obchody. Aj preto tamojšia nezisková organizácia Banco Alimentare, ktorá prostredníctvom svojich osemtisíc pobočiek pomáha viac ako miliónu ľudí v núdzi, pripravila didaktické projekty, aby sa o téme začalo diskutovať už v školských laviciach.
Šíriť osvetu sa podujala v rámci publicistiky i tamojšia verejnoprávna televízia. Prijatý zákon a spomínané podporné projekty sú jedným z konkrétnych výsledkov milánskeho EXPO 2015, ktoré, našťastie, neostali iba sľubmi. Do akej miery sa podarí naplniť spomínané ciele, teraz už nezáleží od zákonodarcov, ale od prístupu väčšiny ľudí k tejto otázke.