V marazme zlých správ sa brodíme po celý rok – a niekedy tak hlboko, až už prestávame vnímať, že sa popri ľudských tragédiách, zlých a ešte horších politických a ekonomických rozhodnutiach, prírodných katastrofách či dopravných nešťastiach naďalej deje veľa dobrého. Medzi ľuďmi nežijú iba arogantní politici a od reálneho života na míle vzdialení necitliví zazobanci; každý deň stretávame okrem agresívnych trollov na internete aj ľudí v skutočnom svete, ktorí tu vždy pre niekoho sú a podávajú pomocnú ruku, ponúkajú radu, nestoja bokom od verejného diania. Je jedno, či svoju ľudskosť venujú iným ľuďom, zvieratám, pamiatkam, zeleni, umeniu či iným navonok azda aj abstraktným súčastiam života; podstatné je, že stále ešte sú, žijú medzi nami – a konajú dobro. Také, ktoré nedláždi cesty do pekla. A práve o nich a ich práci, často bez nároku na odmenu, bzučí – samozrejme, teraz bez štípancov – novembrová Osa. Našťastie je ich stále dosť a spolu s nimi aj dôvodov na radosť.
Každý deň stretnúť človeka
Obrovský vianočný „stromček“ čakal na Hlavnom námestí v Bratislave na otvorenie vianočnej a novoročnej sezóny už od konca októbra. Obdobie koncoročného bilancovania rámcovaného revolučným 17. novembrom, pokojom Vianoc a štátotvorným 1. januárom je teda v plnom prúde. Ani Osa nebude stáť bokom od trendov (hoci tie občas pôsobia ako klišé), zvlášť ak chce aspoň v jednom čísle prezentovať iba to dobré, čo sa odohralo v občianskom svete doma i za hranicami Slovenska.
© Autorské práva vyhradené