Akokoľvek, od cirkvi zázraky (napriek avizovaným opakom) neočakávam. Viac ma iritujú pozvánky ako „Interrupcia – áno či nie?“ na chodbách lekárskej fakulty. Híkanie nad banalitami zanikne v kostolnej vrave, no od medikov a medičiek by som nutnosť opakovať ich nečakal. Totiž, otázka nestojí, či áno, alebo nie (žiadna diskusia, v ktorej – tobôž muži – filozofujú o právach žien rozhodovať o vlastnom tele, ich neeliminuje úplne, a história i súčasnosť desivo ilustrujú praktický dosah teoretického nie), ale ako im predchádzať či ich vykonávať čo najbezpečnejšie. Pozajtra možno naďabím na plagát „Liečiť gejov či nie?“ Ďakujem súdnemu študentstvu, ktoré podobné zdrapy hádže do koša.
Myší krok vpred
Že pápež povolil kňazom odpúšťať ženám interrupcie, je cez privreté oči myším krokom vpred, aj keď po starej ceste plnej fantómových hriešnic; nehovoriac o tom, že možnosť žien byť kňažkami definitívne vylúčil.
© Autorské práva vyhradené