Máme ich, pretože žijeme v krajine, v ktorej sa prijímať ľudí, aj s ich odlišnosťami, ešte stále veľmi nenosí a kopnúť si je jednoduché. Je kľúčové to, ako sa (a nie „len“ voči trans ľuďom) zachováme a akú spoločnosť tak spoluvytvoríme. Možno to bude miesto, v ktorom si vzájomne prejavíme rešpekt. Možno nie. Najmä ak necháme ľudí trpieť. Väčšina z nás by druhých ľudí nemučila. Ako je potom možné, že sa tak deje na úrovni inštitúcií? Mnoho ľudí, vrátane mňa, bolo a naďalej je mučených – donútených podstúpiť kastračný zákrok, aby mohli byť sami sebou, aby im bolo dovolené používať svoje meno. Takéto praktiky, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie a sú pozostatkom z minulosti, nemajú mať v našej spoločnosti miesto.
Akú budúcnosť si spoluvytvoríme?
Mnoho z nás, transrodových ľudí, má ešte stále strach prejaviť sa a žiť svoj život. Strach z odmietnutia, z odsúdenia, z útokov. Aj mnoho ďalších ľudí, ktorí „nezapadajú", má obavy.
© Autorské práva vyhradené