LENKA KRIŠTOFOVÁ: Feministické organizácie upozorňujú, že počet prípadov násilia páchaného na ženách počas sviatkov narastá.
RÓBERT MIHÁLY: Mnohí ľudia veria, že vzrastajúce fašizoidné tendencie by naša spoločnosť mala vyriešiť zákazmi či braním deciek vzdelávať sa do Osvienčimu.
LUCIA SZABOVÁ: Keď 4. novembra 2016 vstúpila do platnosti Parížska klimatická dohoda, na Slovensku sme sa o tejto významnej udalosti veľa nedozvedeli.
ZUZANA ŠOLTÉSOVÁ: Sú mestá, kde snaha obmedziť používanie „zábavnej“ pyrotechniky môže priniesť úľavu tým, ktorí v decembri trpia nekonečným delostreleckým hlukom.
BARBORA FRIDOVÁ: Moje mačky by odporúčali Mačinézy. Tak by sa mohla začínať reklama na nové miesto, kde si "mačkoľubi" si môžu dať okolo mačiek kávu alebo koláčik.
PATRIK KREBS: Neskorá jeseň, prichádzajúca zima, takmer koniec roka. Čas, keď je toho najviac. Samé akcie, koncerty, festivaly a podujatia. Cítiť „predvianočno“.
KRISTÍNA KARABOVÁ: Hoci sa zdá, že v Rusku je už všetko jasné – lebo veď diktatúra a apatické zombie pod vplyvom propagandy – nie je to ani zďaleka tak.
IVOR ŠVIHROŇ: Z odchádzajúceho roka nemám zlý dojem. Pre mňa znamenal najúspešnejšiu sezónu vlastivedných prechádzok, ale aj začiatok oživovania zabudnutej vily.
EKA BALAŠKOVÁ: Nedávno som bola na koncerte. Hradba chrbtov a zadkov a to, že vozičkárka je neviditeľná, lebo sa nenachádza vo výške očí, je frustrujúca.
LENKA KRIŠTOFOVÁ: Existuje zvláštny druh písania. Človek, ktorý doň vstúpi, sa už naspäť nevráti. Je to písanie, ktoré prináša správu o stave humanity.
KAJA BERNÁTOVÁ: „Bodaj by pomrzli. Škoda, že sa ich neutopilo viac,“ Aj takéto komentáre som čítala na margo ľudí utekajúcich pred vojnou.
CHRISTIÁN HAVLÍČEK: Pred pár rokmi sme žili v desivom tichu a v odcudzení. Nehovorilo sa o nás, ani my sme nehovorili. Nevedeli sme jedna o druhom, skrývali sme sa.
DEREK REBRO: Že pápež povolil kňazom odpúšťať ženám interrupcie, je cez privreté oči myším krokom vpred, aj keď po starej ceste plnej fantómových hriešnic.
ROBERT MIHÁLY: Tento rok priniesol pre Slovensko trpkú príchuť i nádej. Trpkosťou bol úspech fašistov vo voľbách. Slovenská spoločnosť však ešte nie je stratená.
JARMILA VAŇOVÁ: Krása života je ukrytá rôznorodosti, keď sa strieda mizéria s nádejou. Dobré veci sa nám strácajú v záplave negatívnych správ. U Rómov asi najviac.
HANA FÁBRY: Obrovský vianočný „stromček“ čakal na Hlavnom námestí v Bratislave na otvorenie vianočnej sezóny. Obdobie koncoročného bilancovania je v plnom prúde.
JAROSLAV HOCHEL: ... bolo raz jedno kino v starom dome kultúry, ktoré neprežilo nástup multiplexov. Po čase ho istí šikovní ľudia prebudili k životu.
HANA FÁBRY: Slovenská „tradičná“ spoločnosť čoraz viac chápe, že obťažovanie, ako už samo slovo naznačuje, je obeti nepríjemné a nikdy nie je „iba také nevinné“.
KAJA BERNÁTOVÁ: Deti zhromaždia na kope všetky hračky, ktoré majú, a nútia svojich rodičov, aby ich zapálili. Nech je aspoň chvíľu teplo...
VÁCLAV PÚČIK: Unikátna divadelná inscenácia, ktorej bratislavská premiéra sa uskutočnila v polovici októbra, prináša autentický príbeh s témou transsexuality.
JANA CVIKOVÁ: Jana Juráňová opäť stavia do centra i na okraj pozornosti svojich próz ženské postavy vo všedných aj nevšedných životných konšteláciách.
LUCIA BERNÁTOVÁ: Slovensko stále odmieta prijať svoju zodpovednosť za ľudí, ktorí utekajú pred násilím.
DEREK REBRO: Byť proti rasizmu, a pritom zatvárať oči pred homo-, transfóbiou či sexizmom, je akoby sme spolu jedli koláč, ktorého kôstky niektorým pľujeme do tváre.
ELENA TEPLANOVÁ: Len vo Varšave vyšlo v rámci tzv. Čierneho protestu do ulíc 30-tisíc žien, odhodlaných brániť si zvyšky práv na dobrovoľné materstvo.
MIKULÁŠ HUBA: Pred tridsiatimi rokmi zo Slovenska vzišiel návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko. Stihli to všetky okolité krajiny, iba Slovensko nie!