HELENA KUSÁ: Vraví sa, že takmer polovicu života človek trávi v práci. Platí to, najmä ak patrí k šťastnej väčšinovej populácii.
MÁRIA POTOČÁROVÁ RYBARIČOVÁ: Život nie je iba o tom, akú šancu dostaneme, ale najmä o tom, akí sme a čo s tou šancou dokážeme spraviť.
ALENA VEGA-WILSON: Všetci sa pýtajú, prečo im niektorí ukazujú prostredník, keď okolo nich prechádzajú, a hádžu po nich odpadky.
ADRIANA MESOCHORITISOVÁ: Naozaj žijeme v krajine, kde si môže pomoc ľuďom konkurovať?
ROBO MIHÁLY: Ukázalo sa, že európska spoločnosť je ochotná reagovať na problémy až v momente, keď sa jej bezprostredne dotýkajú.
JANKA DEBRECÉNIOVÁ: Zákaz interrupcií alebo obmedzovanie práva žien na ne má najväčšie dopady práve na ženy, ich životy a zdravie, ich dôstojnosť a súkromie.
DANA MAREKOVÁ: Málokto dnes ešte pochybuje, že klimatická zmena je globálny problém. Akú rolu v ňom zohráva náš malý slovenský svet?
HANA FÁBRY: Keď počúvame o klimatickej zmene, burcovanie odborných kruhov k okamžitej a systémovej akcii znie mnohým ušiam ako piskot obťažujúceho hmyzu.
RUDOLF PADO: Okrem svetlých výnimiek, blížiacich sa k štatistickej odchýlke, väčšina škôl realizuje akékoľvek výchovy v podobe nič neprinášajúceho teoretizovania.
JOZEF PECHO: Sobota večer, 15. august 2015. Niektoré bratislavské ulice pripomínajú skôr zátišie z talianskych Benátok.
MILAN BARLOG: Túto jar na úpätí Nemeckej hory pri Spišskom Podhradí poletoval náš najväčší motýľ okáň hruškový, doteraz známy len z južných oblastí Slovenska.
ZUZANA ŠTEVULOVÁ: V debate o príčinách príchodu migrantov do Európy sa téma klimatických utečencov takmer neobjavuje.
BARBORA FRIDOVÁ: Slovensko, ako tvrdia odborníci, môže čakať podobný osud ako suchom sužovanú Kaliforniu.
PAVOL ŠIROKÝ: Emisný škandál Volkswagenu ukazuje na viacero problémov súčasnej osobnej automobilovej dopravy.
LUCIA SZABOVÁ: Problému riešenia klimatickej zmeny málokto rozumie, z čoho budú naši politici tradične ťažiť a tváriť sa ako neviniatka.
ALEXANDER AČ: Zmeny podnebia, teda dlhodobého charakteru počasia, boli vždy prirodzenou súčasťou histórie Zeme.
RÓBERT FURIEL: Vo februári sme vztýčili ďalší míľnik hanebnosti. V referende mohla majorita odpovedať trikrát Áno, či chce vrátiť Slovensko do stredoveku.
MATÚŠ KOVÁČIK: Bojím sa predsudkov. Bojím sa toho, že raz prídem povedzme do USA a budú sa ma báť, lebo mali zlé skúsenosti s niekým z Kazachstanu.
HANA FÁBRY: Opäť sa mi dostala „na stôl“ petícia, tentoraz od Amnesty International. Tá vyzýva vládu, aby sa v rámci EÚ zaviazala pomáhať ľuďom na úteku.
SILVIA KORENKOVÁ: Pred rokmi som žila vo Veľkej Británii ako aupair v rodine, ktorá ušla pred občianskou vojnou v Sierre Leone.
MARTINA KOUROUMA: Mám opačný problém ako väčšina súčasného Slovenska: nepoznám monokultúrnu spoločnosť, ani sama nefungujem „mono“.
KAMIL KANDALAFT: Nedávno sa mi dostala do rúk fotografia z trhu vo Wadi Nisnas, v starej arabskej časti Haify.
VLASTA KUNOVÁ: Nech už je dôvod politikov odmietať pomoc ľuďom v núdzi akýkoľvek, ukázalo sa, že nie sú schopní zvládať krízové situácie a humanitárne katastrofy.
PETER VITTEK: Pred septembrovým pochodom slovenských neonacistov v Bratislave vyzvali občania a občianky vedenie mesta, aby k nemu zaujalo jednoznačné stanovisko.
IVAN ŠUŠA: Ak sa to s registrovanými partnerstvami v Taliansku podarí, pôjde o revolučnú zmenu nielen smerom dovnútra, ale i v zahraničí, Slovensko nevynímajúc.