Žiadna normálna vláda si nenechá také aféry, akou je aféra hayekovcov, zbytočne prerásť cez hlavu. Nie preto, že by táto kauza bola azda tragédiou mimoriadnych rozmerov. To vôbec nie. Normálne vlády sa s takýmito hlúposťami zvyknú rýchlo porátať preto, lebo je to tá najjednoduchšia možnosť, ako voličom ukázať, že si ctia princípy, ktoré hlásajú. Preto ministri odstupujú ešte dlho predtým, než prebehne nejaká kontrola či vyšetrovanie. A s nižšími vládnymi úradníkmi sa na tému „politickej zodpovednosti“ obvykle už vôbec nikto nebaví. Lenže žijeme na Slovensku, a tu sa normálnosť v politike nepestuje.
Keby Radičová povedala, že výsledky kontroly NKÚ ju presvedčili, že zo strany hayekovcov bolo všetko v poriadku a ona nevidí dôvod, aby štátny tajomník Martin Chren opustil svoju stoličku, bolo by to stanovisko, s ktorým je možné polemizovať. Bolo by možné ťahať premiérku za slovo pre jej prejavy o čistote v politike, bolo by možné hádať sa o etických rozmeroch kauzy. Bolo by možné opäť si zavtipkovať na tému: ako naši „autentickí liberáli“ parazitujú na štáte a ešte sa aj urážajú, keď sa im to vyčíta. Alebo by bolo možné s Radičovou aj súhlasiť, ktovie?
Lenže čo si pomyslieť, keď šéfka exekutívy síce významne naznačuje, že keby išlo o niekoho z SDKÚ, už by na tajomníckej stoličke nesedel (napríklad preto, lebo by včas odstúpil aj sám) – no jedným dychom zároveň „prenecháva rozhodnutie“ na Chrenovom straníckom šéfovi? A čo má, prepánajána, znamenať, keď predseda SaS a šéf parlamentu v jednej osobe teatrálne „preberá plnú zodpovednosť“ za činnosť Martina Chrena v tejto vláde? A keď sa na tento čudesný akt prevzatia moci predsedníčka vlády len o niekoľko minút neskôr odvoláva ako na niečo, čo nás má uspokojiť?
Nuž, „spoločenské záruky“ mohli kedysi skladať kolegovia na pracovisku za kolegu, ktorý sa večer predtým opil a rozbíjal okná. Naša ústava však ešte stále rozoznáva exekutívnu moc od zákonodarnej moci. A naša ústava ešte stále nepozná teleso zvané „Koaličná rada“ a nepriznáva mu nijaké právomoci. Určite nie také, ktoré by nahrádzali právomoci (a zodpovednosť) šéfa kabinetu. Takže Radičová sa „plnej zodpovednosti“ za kohokoľvek vo vláde zbaviť nemôže, ani keby chcela. Ani vtedy nie, keď dovolí Sulíkovi „skladať záruky“ za Chrena: vtedy akurát necháva strápniť svoju funkciu a svoju osobu v priamom prenose. Nič viac.
Žiadna normálna vláda by si nenechala otravovať život pre jedného „šikovného“ úradníka. Naša vláda si život kvôli Chrenovi otravovať nechala až dovtedy, kým v priamom prenose vyšlo najavo, ako je to s faktickou mocou predsedníčky kabinetu. Naša vláda tým robí prípadnú debatu o svojej normálnosti bezpredmetnou.