Tá súčasná ukradne štyri a keď im vynadáš do zlodejov, tak jednu vrátia". Chcel mi tým povedať, že je to vlastne jedno, veď sa kradne ďalej a čo tam po tom, či menej, alebo viac. Názor, že rozdiel medzi súčasnou vládnou koalíciou a tou minulou je minimálny či žiadny, počúvame čoraz častejšie. Tak často, až sa nám môže zdať, že je to pravda, že „všetci kradnú ako straky, tak o čo ide? Hladní budú hladnejší, sýti budú sýtejší“.
Očakávať, že nejaká politická strana dokáže za jedno volebné obdobie radikálne zmeniť charakter a úroveň fungovania spoločnosti, je naivné. Čo však právom musíme očakávať, je, že zmení smerovanie a nastolí iné tendencie. Z tohto pohľadu nie je jedno, či nám niekto ukradne osem fliaš, alebo štyri, či sa nám zlodej bez hanby a arogantne smeje do „ksichtu“, alebo jednu fľašu vráti a zahanbene utečie.
Ani jedna z káuz súčasnej vládnej koalície (hayekovci, odstupne v Košických teplárňach, Uhliarikova vakcína, prenájom budov daňového úradu) ani zďaleka nemá rozmer nástenkového tendra, predaja emisií, tunelovanie sociálnych podnikov či protiústavného zabrania súkromného majetku. Stále však stojíme na križovatke, ktorou cestou sa vlastne vydať, či cestou, na konci ktorej je lepšia, spravodlivejšia spoločnosť, alebo cestou k zväčšovaniu sociálnych rozdielov, korupčného, bezprávneho štátu, kde slovné spojenie „správa vecí verejných“ je len synonymom rozkrádania. Rozdiel je viac ako veľký – je zásadný.
Tento „račí tanec“ (jeden krok vpred, dva vzad) však vzbudzuje istú obavu, či to nie je iba taká hra, ktorá má len jeden zmysel: jedni sýpku naplnia, tí druhí ju vyžerú a všetky tie strany platia dvaja-traja nenásytní oligarchovia, ktorí si svoj podiel „demokraticky“ rozdelia. Ostatní si uťahujme opasky.