Tlačilo sa mi vtedy na jazyk: „Vlož do práčky ešte jedno tričko, veď je zahnusené až hanba, hanba všetkých Slovákov!“ Ale bola by to chyba. Tá tretia škvrna sa tesne pred tohtoročnými voľbami preslávila výrokom: „Dúfam, že sa Slováci konečne zobudia!“ Ten hlas bol pevný, presvedčivý a vzácne triezvy. Sám zrejme nedúfal, že ho až toľkí poslúchnu.
Škoda, zlostník nám odchádza (hoci do silnej, tvrdej opozície, to mi je jasné). Veď získal o šesť percent viac ako minule, a to mu v ceste stáli povodne, kríza plynová i hospodárska, médiá, Európska únia, ba často aj on sám. Ale zvíťazil! Pravda, nezatají svoj vzor, Pyrrhosa Epeirského, veľkého vojvodcu a kráľa (niečo ako Svätopluk, lenže v Macedónii), a tak nás opúšťa (samozrejme, ako nekompromisná a prudká vládna alternatíva).
Mohol zostať. Ak by už neboli krízy, imitátori, živelné pohromy a ostatné strany, mohol za ďalšie štyri roky dosiahnuť aj sto či stodesať percent (to za predpokladu, že manželke dajú dostatok volebných lístkov). Ale aj teraz to bol obrovský úspech, obrovský!! Utrpel víťazstvo a hrdo vytvorí alternatívu (ale neľútostnú a mimoriadne razantnú). Tak riekol a sotva potláčal purpur v tvári. V tom istom čase mu jeho blonďavá rivalka s pokorou v hlase cez obrazovku blahoželala k vyhraným voľbám. Zvláštne. Majme strpenie. Zlostník ide zostavovať vládu, lebo hlava štátu tak zašepkala. Získa aj čas, aby mohli čo-to ešte objednať, menší tender spáchať, výhodný kontrakt uzavrieť a tak. Ale potom šup do opozície (extrémnej, ostrej a hroznej, naozaj hroznej), a rýchlo vybaviť novú imunitu! Hanzel sa už totiž vrátil zo Švédska.