IRIS KOPCSAYOVÁ: Vláda Roberta Fica musí ušetriť miliardy eur. Ľudia oprávnene nadávajú na drahotu, ale faktom je, že rozpočtový schodok treba znížiť na 2,8 percenta hrubého domáceho produktu a chýbajú nám na to opatrenia, ktoré by mali na budúci rok ušetriť ešte 1,8 miliardy eur.
IGOR DANIŠ: Na prvý pohľad Muskovi vývoj nehrá do karát, ale možno je to iba zdanie. Zlý vzťah s Trumpom môže rehabilitovať jeho pošramotené meno.
OLIVER BAKOŠ: Sledovať Slovensko z europarlamentu bude totiž neporovnateľne pohodlnejšie a rýchlejšie, ak všetci poslanci budú po celý rok práve tu.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Podobný dosah na štátny rozpočet malo zlé nastavenie súkromného dôchodkového sporenia v Česku, Poľsku a Maďarsku, ktoré napokon viedlo k rozhodnutiu II. pilier zrušiť.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Neľudský cynizmus obhajoby neobhájiteľného je len echom jednej (ne)slávnej vety: „Len som si konal svoju prácu.“ Žiaľ, plody tej práce sa už nikdy nebudú dať zabudnúť.
IGOR DANIŠ: Referendum je „zbytočné“, poslanci Národnej rady vykonali robotu za ľudí. Zaviazali vládu, aby nehlasovala za protiruské sankcie, nielen v Bruseli.
DAMAS GRUSKA: Ešte za starého režimu si vtedajší mestskí plánovači uvedomovali potrebu výkonného dopravného systému.
KAROL KRPALA: Ukrajinská „dronová“ vojna je charakteristická skôr masívnym alebo takticky premysleným nasadením dronov jednoduchých a lacných.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Svojím spôsobom sa dá chápať, že akákoľvek zmienka o delegáciách z Bruselu či nebodaj o ich kontrolách vyvoláva na Slovensku medzi členmi vlády vyhranené reakcie.
IRIS KOPCSAYOVÁ: Diaľnice sú nekonečný príbeh, akosi nie a nie ich dostavať. Dokonca aj kolaičný politik Andrej Danko sa posťažoval, že v zahraničí sa stavia všetko rýchlo, len na Slovensku to akosi nejde.
PETER MACSOVSZKY: Na konci 80. rokov 20. storočia maďarská kapela Hobo Blues Band v pesničke Orgia spievala: „… vysokopostavený zahraničný hosť číta dejepis a ide sa zájsť od rehotu…“
JURAJ MESÍK: Aby Rusky začali rodiť, pravoslávny oligarcha Konstantin Malofejev navrhol zrušenie dôchodkového systému. Nech sa vraj o starých starajú ich deti.
IRIS KOPCSAYOVÁ: Tak teda máme za sebou návštevy poslancov z Európskeho parlamentu. Aké budú konzekvencie, sa ešte ukáže, no to, aký dojem sme ako štát na europoslancov urobili, je jasné už teraz.
IGOR DANIŠ: Na Slovensku sa už nezhodneme na ničom, ani na tom, že pomaranč je oranžový a špenát zelený.
TOMÁŠ IMRICH PROFANT: Na Slovensku sa stala nevídaná vec. V liberálnej bubline vznikol spor o genocídu v Gaze páchanú Izraelom. Už samotná debata je víťazstvom, pretože narúša doterajšiu hegemóniu proizraelského nastavenia väčšiny slovenských elít.
ĽUBOMÍR JEMALA: Po 32 rokoch existencie samostatnej SR to teda bez veľkej a zásadnej reformy riadenia štátu a samosprávy nepôjde.
IRIS KOPCSAYOVÁ: Hoci slovenská ekonomika z pohľadu laika nijako nevyniká nad okolité štáty a už vôbec nedosahuje úroveň vyspelých západných krajín, podľa Národnej banky Slovenska sa vyvíja celkom priaznivo.
IGOR DANIŠ: Ešte do minulého týždňa boli dvom čiernym ovciam V4 - Slovensku a Maďarsku – dávané za príklad Poľsko a Česko. Lenže politika je nevyspytateľná.
ĽUBOŠ PAVELKA: Slovensko potrebuje konsolidovať verejné financie oveľa viac ako iné krajiny EÚ. Riešenia v podobe dane z finančných transakcií sú však zabijakom podnikateľského sektora, „škrtením“ hospodárskeho rastu a odstrašujúcim prvkov pre investorov.
Už menej sa rozumie tomu, ako rast produktivity vzniká. Nový výskum McKinsey Global Institute ukazuje, že leví podiel na ňom má len niekoľko firiem, ktoré sa neboja robiť odvážne kroky.