Pokračovateľ Klausa inými prostriedkami

Výhra Miloša Zemana nad Karlom Schwarzenbergom zanechá v českej spoločnosti hlboké priekopy. Tábory podporovateľov oboch kandidátov používali proti sebe silnú rétoriku a Zeman aj jeho tím sa navyše uchýlili k radu „podpásových“ útokov. Práve pachuť z toho, že Zeman vyhral s pomocou útokov na Schwarzenbergovo „češstvo" a demagógie okolo Benešových dekrétov, bude pre Schwarzenbergových priaznivcov prekážkou v tom, aby Zemana prijali za svojho prezidenta.

Zeman aj ostatní politici síce hovoria o potrebe zasypania vyhĺbených priekop, ale tých je bohužiaľ hneď niekoľko. Na jednej strane sa Zeman vymedzoval na ľavo-pravej osi ako ľavicový kritik súčasnej vlády, na druhej strane však bojoval v rovnakom nacionalistickom tábore ako prezident Václav Klaus alebo českí komunisti.

Je tak celkom dobre možné, že keďže nakoniec neviedol svoju kampaň len ako kandidát ľavice proti pravici, ale ako kandidát českého nacionalistického provincionalizmu proti tej časti spoločnosti, ktorá sa chce posunúť za ustavičné rozpitvávanie českých historických tráum, jeho výhra nakoniec ľavici nemusí príliš pomôcť. Mnoho voličov, ktorí už opustili tábor súčasnej pravicovej vládnej koalície, môže začať uvažovať, či chcú byť v „ľavicovom" tábore, ktorému bude udávať tón Zeman.

Víťaz volieb? Komunisti!

Zemanovo víťazstvo tiež spôsobí problémy sociálnej demokracii. Zeman sa síce dušuje, že nebude do diania vo svojej bývalej strane zasahovať, ale jeho víťazstvo posilní ,,zemanovcov" v ČSSD. Možno tak očakávať ťažké vnútorné konflikty v strane, ktorá už vo svetle krízy v Občianskej demokratickej strane zostala na českej politickej scéne ako posledný stabilizovaný veľký demokratický subjekt.

Oslabenie ČSSD však znamená posilnenie komunistov. KSČM si počínala pri voľbe prezidenta veľmi šikovne, keď nenominovala svojho kandidáta do prvého kola. Nemusela potom v druhom kole riešiť jeho porážku a, naopak, mohla bez výhrad podporiť Zemana ako svojho kandidáta.

Pomohla jej aj skutočnosť, že sa do druhého kola prebojoval proti Zemanovi práve Schwarzenberg, ktorého šľachtický pôvod a emigrácia, ako aj kritický pohľad na povojnový odsun sudetských Nemcov sú pre komunistických voličov neprijateľné. Keby do druhého kola postúpil proti Zemanovi kandidát ČSSD Jiří Dienstbier, mala by KSČM veľké problémy, pretože by musela jasne povedať, aký typ ľavice podporuje.

Výsledok prezidentskej voľby posilní KSČM najviac zo všetkých politických strán. Práve ona je medzi českými politickými stranami najväčším víťazom volieb, pretože obe veľké strany voľbu nezvládli.

Aktívny prezident a nenaplnené očakávania

Problémom pre českú politickú scénu bude aj skutočnosť, že Zeman sľubuje aktívne prezidentovanie. Chce využívať aj tie právomoci, ktoré Václav Klaus a Václav Havel príliš nevyužívali, napríklad pravidelne sa zúčastňovať na zasadnutiach vlády, Poslaneckej snemovne aj Senátu. To môže vytvárať ďalšie konflikty, pretože napríklad Zemanova účasť na zasadnutí súčasnej pravicovej vlády nemusí mať vždy hladký priebeh. Konflikty sa dajú očakávať napríklad medzi prezidentom Zemanom a ministrom zahraničia Schwarzenbergom, ak bude Zeman po emotívnej volebnej kampani zasahovať príliš do tvorby zahraničnej politiky.

Pre voličov, ktorí podporili Zemana, môžu byť problémom aj nenaplnené očakávania. Mnoho ľudí totiž volilo ,,silnú osobnosť" Zemana v nádeji, že urobí na politickej scéne ,,poriadok". Lenže už Zemanov volebný bilbord sľubujúci v prípade jeho zvolenia ,,Stop vláde", bol zavádzajúci. Ak sa udrží súčasná väčšina v Poslaneckej snemovni, ktorá vládu podporuje, ani priamo zvolený prezident nemá šancu vládu prinútiť k odchodu. Prílišný tlak Zemana na vládu môže, naopak, pravicové strany posilniť, pretože ich voliči môžu takéto zasahovanie prezidenta vnímať negatívne.

Angažovanosť mladých

Celkovo je možné povedať, že priama voľba sa osvedčila. Mnohí síce budú sklamaní jej výsledkom, lebo kampaň viedla k nebývalej politizácii českej spoločnosti. Akokoľvek mnohí lamentuje nad tým, že priama voľba českú spoločnosť neúnosne polarizovala, v skutočnosti predovšetkým nútila ľudí zaujať nejaké stanovisko. Rozsah dobrovoľníckej činnosti v prospech jednotlivých kandidátov bol v porovnaní s apatiou v minulosti niečím novým a pozitívnym.

Občianska spoločnosť sa aktivizovala, a najmä mladí ľudia sa výrazne politicky mobilizovali na sociálnych sieťach. Dá sa predpokladať, že časť mladej generácie zostane aj po prezidentských voľbách aktívna, čo môže vo svojich dôsledkoch zmeniť českú politiku.

Politológovia varovali, že priamo zvolený prezident môže vychýliť systém parlamentnej demokracie smerom k polopreziden­tskému systému, a Zeman je vskutku typom politika, ktorý by sa o to mohol pokúsiť. Zároveň však treba brať do úvahy, že Zeman nie je priamo spojený ani s jednou z veľkých strán, takže keby sa pokúšal meniť ústavný systém a zvyklosti, veľké strany by sa proti nemu pravdepodobne spojili. Bude sa teda radšej držať v medziach ústavy.

Pokračovateľ Václava Klausa

Istým problémom Zemanovho prezidentovania sa javí jeho zahraničnopolitické pôsobenie. Už v kampani sa síce vymedzil ako prezident, ktorý sa bude chcieť sústrediť skôr na domácu politiku, ale ústavne je prezident najsilnejší práve v reprezentácii krajiny v zahraničí. Zeman je na jednej strane proeurópsky, čo bude pozitívny posun v porovnaní s Václavom Klausom, ale zároveň má tendenciu vyvolávať kontroverzie svojimi silnými výrokmi.

Iste bude veľa závisieť od toho, akými poradcami sa v zahraničnej politike obklopí. Ak nebude svoje zahraničnopolitické postoje starostlivo konzultovať s odborníkmi, hrozí reálne nebezpečenstvo, že bude spôsobovať občasné zahraničnopolitické škandály.

Je samozrejme možné, že Zeman sa v najvyššej funkcii bude správať viac štátnicky a bude sa snažiť predovšetkým o pozitívny zápis do histórie. Je to však len malá nádej, pretože Zeman je, ak vezmeme do úvahy jeho osobnosť i politickú minulosť, pokračovaním Václava Klausa inými prostriedkami. Česká republika teda zrejme má pred sebou ďalšie zložité politické obdobie.