Ako prísť o šancu

Peter Javůrek, Pravda | 28.02.2013 22:00
Keď výroky Roberta Fica na adresu menšín skritizuje šéf Európskej ľudovej strany Joseph Daul, môžu sa ešte v Smere tváriť, že je to niečo podobné, akoby sa do ich predsedu pustil niekto zo slovenskej opozície. No keď na neprístojnosť jeho výrokov upozorní šéf frakcie sociálnodemokratických poslancov v Európskom parlamente Hannes Swoboda, nik v Smere nemôže len tak mávnuť rukou. Bližších spojencov totiž v Európe nemajú.

Druhá Ficova vláda v otázkach menšín dosiaľ neposkytla vážnejší dôvod spomínať tú prvú. Vzťahy s Maďarskom Viktora Orbána sú v rámci možností bezproblémové. Vládnym splnomocnencom pre národnostné menšiny je opozičný politik László Nagy, pre rómske komunity zasa opozičný poslanec Peter Pollák. Vláda schválila vznik Výboru pre LGBTI ľudí pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Môžeme mať pochybnosti o tom, aký bude konečný osud „rómskej reformy“. O tom, ako sa ťažisko diskusie o vylúčených spoločenstvách presúva do rezortu vnútra. Delenie fondov na podporu menšinovej kultúry stále nie je bezchybné (tentoraz si najviac „utrhli“ najväčšie menšiny na úkor malých). Výbor pre LGBTI môže skončiť ako formalita bez reálnych výsledkov. A tak ďalej… Neodškriepime však, že druhá Ficova vláda v týchto veciach vykročila šťastnejšou nohou než tá prvá.

Nebola to náhoda. Zmena v politike voči menšinám bola programová. Mimochodom, vysoké percentá Smeru v prieskumoch svedčia aj o tom, že jeho voličov táto zmena nijako nevyrušila. Práve naopak. O to nepochopiteľnejší bol ten výlev na adresu menšín na pôde Matice slovenskej. Etnické, názorové alebo národnostné menšiny len naťahujú ruky a odmietajú plniť povinnosti voči štátu?!

Etnické, názorové a ktovie ešte aké menšiny za našu spoločnú vlasť zomierali v Slovenskom národnom povstaní. Slúžili a slúžia v našej armáde, polícii. Chodia voliť a sú medzi volenými. Platia dane, podnikajú, sú zamestnancami. Alebo by boli, keby bol štát schopný zabezpečiť im prácu. Kto je povolaný posudzovať ich lojalitu k štátu? Štátny úradník? Alebo nebodaj Matica, ktorá nemá nič také v náplni práce a nemá na to ani mandát, ani štatút?

Iste, činy sú rozhodujúcejšie než slová. To však tie slová ešte nijako neospravedlňuje. Tie nie sú ospravedlniteľné ničím. A už vôbec nie tým, že možno Fico v Matici iba rozprával to, čím si myslel, že poteší tamojšie auditórium. Politik nie je ľudový zabávač a predseda vlády má priveľkú moc v rukách na to, aby dával čo i len teoretické zámienky na nejakú nevraživosť k celým skupinám obyvateľstva.

Slovenská pravica o svoju aureolu ochrancov slabých, získanú za mečiarizmu, už dávno prišla. Ak nechcú v Smere prísť o svoju vlastnú šancu, majú iba jednu možnosť. Urobiť presne to, čo im odkazuje Hannes Swoboda: Fico by nemal opúšťať cestu spolupráce a sociálneho zmieru medzi všetkými skupinami slovenskej spoločnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ