Kobry a slepúchy

Tí, čo všetko vidia ako boj absolútneho dobra (neregulovaný trh a nízke dane) s absolútnym zlom (sociálny štát), sa nám snažia vnútiť svoje čierno-biele videnie sveta, lenže akoby pritom zabúdali na jednu podstatnú vec: štát nie je perpetuum mobile. Na to, aby mohol plniť svoje funkcie, potrebuje primerané množstvo peňazí. Legitímna je skôr otázka jeho efektivity. Naším skutočným problémom totiž nie je výška daní (pohybujeme sa v európskom normále), ale neschopnosť vybrať ich (podľa tohto kritéria sme takmer na chvoste EÚ). Tlačiť ich stále dole, bez zlepšenia samotného výberu, má asi taký efekt, ako by nám lekár na otvorenú zlomeninu predpísal acylpyrín – máme istotu, že nám zníži teplotu, ale popritom môžeme vykrvácať.

Je nepochybne rozdiel, keď povedzme štát na dani z pridanej hodnoty vyberie 4,62 miliardy eur ako v roku 2008, alebo len 4,22 ako o rok neskôr. Príčinou historického prepadu vo výbere DPH bolo spomalenie ekonomiky, ktoré sa následne premietlo do väčšieho šetrenia. Pod zlým výberom DPH sa však nepodpisuje len kríza a z nej vyplývajúca nižšia spotreba, ale aj opatrenia predošlej vlády a v neposlednom rade daňové podvody.

To, že niekedy je menej viac, sa ukázalo po zvýšení DPH z 19 % na 20 %. Radičovej vláda zaviedla vyššiu DPH v očakávaní, že sa jej podarí naplniť pokladňu. Lenže toto opatrenie sa minulo účinku, lebo štátu sa v roku 2012 namiesto plánovaného výberu 4,8 mld. v skutočnosti podarilo získať iba 4,3 mld.

No aj to je len časť problému. Skutočnosť, že štát ročne prichádza o obrovské sumy peňazí, majú na svedomí predovšetkým podvody s vratkami DPH.

Podnikatelia, ktorí si medzi sebou posúvajú falošné faktúry ako na kolotoči, s tým, že si napokon uplatnia nadmerný odpočet DPH, to môžu robiť jedine s vedomím, že im niekto na daňových úradoch kryje chrbát. Bez skorumpovaných úradníkov, ktorí blahosklonne privierajú oči nad podvodmi, by to jednoducho nešlo. O tom, že v našich končinách ide o veľmi „obľúbený šport“, svedčí nárast počtu daňových deliktov až o 60 percent!

Akčný plán v boji proti daňovým podvodom počíta s viacerými opatreniami, ktoré môžu priniesť zlepšenie (napr. prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu plnenia). Dôležití sú však samotní úradníci.

Bez zvýšenia ich motivácie sa budú i naďalej tváriť ako „slepúchy“ ochotné za astronomické „všimné“ riskovať, že sa im na ich podvod nepríde. Vedia, že im síce hrozí uhryznutie od daňovej kobry, ale pokiaľ vidina ľahkého zisku preváži riziká, budú takto „pokúšať šťastie“ i naďalej.

Preto snaha otočiť celý systém a z potenciálnych príjemcov úplatkov urobiť ich strážcov, je krok správnym smerom, ktorý môže priniesť zmenu. Podľa prepočtov ministerstva financií, ak by sa to podarilo a výber DPH by stúpol na priemernú úroveň EÚ, Slovensko by získalo 1,1 mld. eur navyše.