Trest v hmotnej núdzi

Alena Krempaská, Inštitút ľudských práv | 11.08.2013 22:00
U nás taká obyčaj, ceny európske, platy slovenské. Väčšina obyvateľov nedostáva ani priemernú mzdu, keďže sa na jej výpočet používajú aj astronomické platy na vrchole rebríčka.

Minimálna mzda zďaleka neodráža reálne výdavky, a tak ľudia často pracujú od svitu do mrku a majú problém pokryť základné výdavky. Pre tých, čo nemajú ani takýto príjem, je nastavený záchranný systém pomoci v hmotnej núdzi, tzv. dávky, ktoré chce ministerstvo práce skomplikovať tak, aby to daňových poplatníkov síce stálo dosť, ale odkázaným prinieslo málo.

Mesačne evidujeme približne 186-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Z nich je podľa štatistík ústredia práce až 62 percent mladých nezamestnaných, ktorí nemajú ešte deti. Najčastejšie ide o absolventov škôl, ktorí si nevedia nájsť prácu. Mnohodetné rodiny majúce z dávok „biznis“ sú len mýtus. Žiaľ, vzhľadom na súčasnú globálnu krízu a masívny prepad stredných tried, pravdepodobnosť, že niekedy v živote budeme na takúto pomoc odkázaní, je pre najmä mladšiu generáciu dosť vysoká.

Druhou stranou mince je miera momentálne dostupných miest na trhu práce. V júni to bolo iba 6 181. Ak by sme i rovno obsadili všetky miesta, stále zostáva nezamestnaných 180-tisíc poberateľov. Najväčším problémom je práve scvrkávajúci sa trh práce za čoraz menšiu plácu, a nie neochota pracovať.

Pracovné príležitosti síce nie sú, ale už niekoľko rokov je podľa zákona možné si k dávke v hmotnej núdzi prilepšiť vlastnou aktivitou. Taký príspevok patrí tým, čo sa napríklad zúčastnia na verejnoprospešných prácach. Aká je prax? Obce na koordináciu prác nemajú dostatok kapacít, peňazí či ochoty, a preto aktivačnú prácu poskytujú len tretine záujemcov. Preto je prekvapujúce, že ministerstvo chce v pripravovanej novele zaviesť nový, ešte komplikovanejší a nelogickejší systém odpracovania dávky. Neplánuje posilniť už existujúcu aktivačnú prácu, ale chce zaviesť novú povinnosť – časť základnej dávky bude treba odpracovať. A na to vytvorí 840 miest v štátnej správe, nie však miest pre aktivačné práce, ale pre úradníkov, ktorých úlohou bude tieto práce koordinovať.

Pracovných príležitostí nepribúda, naopak, máme čoraz väčší počet ľudí, čo potrebujú dávku v hmotnej núdzi jednoducho preto, aby mali čo do úst. Štát deklaruje možnosť pracovného príspevku k dávke, ale v realite ho neponúka zďaleka všetkým, neposkytuje na to kapacity obciam ani úradom práce. Najnovšie zavedie vlastne ten istý, ale inak nazvaný systém drobných prác, na ktoré chce vyčleniť ďalších 9 miliónov eur na koordináciu úradníkmi. Nevedno, či tieto peniaze pôjdu na administratívne práce alebo na krompáče. Štát však v dôsledku toho bude dvojnásobne dotovať lacnú pracovnú silu, armádu poberateľov, ktorí budú musieť odpracovať to, čo im zo zákona už dnes patrí. Presne v súlade s klesajúcimi mzdami a štandardom práce pre všetkých.

Natískajú sa logické otázky. Prečo chce štát investovať peniaze daňových poplatníkov do komplikovaného systému koordinácie nádenníckych prác, napríklad čistenia ulíc či zberu odpadu, ktoré má obec alebo štát aj tak povinnosť vykonávať? Nechceme tým len vykázať činnosť, aby to vyzeralo, že sa problém poberateľov dávok rieši?

Nebolo by strategickejšie investovať do tvorby reálnych pracovných miest, aby ľudia dávku v hmotnej núdzi nepotrebovali, ale dokázali si na dôstojné živobytie sami zarobiť? Pritom dávka v hmotnej núdzi sa od roku 2009 nezvýšila ani o infláciu, vzhľadom na nárast cien sa reálne znížila. Ľudia v skutočnosti nepotrebujú takýto trest v hmotnej núdzi, ale reálne dôstojné pracovné miesta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ