Iba keď bude viac peňazí?

Od roku 2003, keď sa prvý raz do medzinárodného merania matematickej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti naši deviataci zapojili, v trojročných intervaloch sa ich výsledky nakláňajú smerom k voľnému pádu. Tentoraz sme v matematickej gramotnosti obsadili 23. až 29. miesto, v čitateľskej 32. miesto a v prírodovednej 28. až 31. priečku. Z 34 členských štátov OECD!

Človeku napadne, či tie sakramentské úlohy, na ktorých sme pohoreli, neboli náhodou vo svahilskom jazyku, ktorý našim žiakom predsa len mohol robiť trochu problémy. Nie, boli v slovenčine, slovenskí komisári tohto projektu zabezpečili adekvátny preklad. Čo však už preložiť do slovenského jazyka nemohli, bolo zameranie úloh. Zameranie na riešenie praktických úloh, s ktorými sa žiak stretáva v bežnom živote. Tu je kameň úrazu. Takto naša škola totiž deti nepripravuje, a tak sa netreba čudovať, že sme v OECD v tomto prípade na chvoste.

„Spoluhlásky párové znelé a párové neznelé, nepárové znelé, spodobovanie spoluhlások vnútri slova a na hranici slov. Zapamätajte si: spodobovanie nastáva pri splývavej výslovnosti aj na hranici slov, keď sa stretne znelá a neznelá spoluhláska…“ To je len nepatrná ukážka z učiva piateho ročníka základnej školy, ako ho prezentuje učebnica môjho školopovinného sy­na.

Zainteresovanému odborníkovi v tejto súvislosti príde na um postreh jazykovedca profesora Jozefa Mistríka z 80. rokov minulého storočia: „Naše deti sa neučia jazyk, učia sa o jazyku.“ Ako vidno, výrok je, žiaľ, stále aktuálny. Naďalej naše deti mordujeme, aby vedeli pomenúvať jazykové javy, namiesto toho, aby sme ich učili tieto javy využívať v reči, aplikovať v rozličných komunikačných situáciách.

Ak niekto vie správne čítať text, to znamená aj spodobovať, na úrovni základného vzdelania by nám to celkom mohlo stačiť. Načo žiaci potrebujú ešte vedieť, že práve teraz spodobujú? Takéto vyučovanie pripomína situáciu, keď chcete niekoho naučiť rýchlo behať a namiesto tréningov mu vysvetľujete, ako pracujú svaly na nohe počas pohybu, a najmä ako sa tie svaly volajú. Je to absurdné? Áno, lenže v materinskom jazyku, literatúre i v ďalších predmetoch na druhom stupni základnej školy, ktoré sú budované na tom istom princípe ako predmet slovenský jazyk, akoby to nikomu neprekážalo.

Máte či mali ste aj vy školopovinné dieťa? Učili ho v škole v dostatočnej miere hovoriť, rozširovať si slovnú zásobu, presne a precízne sa vyjadrovať, formulovať myšlienky? Skúšali učitelia navodiť v triede takú atmosféru, aby sa nik zo žiakov nebál prezentovať svoj názor, aby sa dokázal bez trémy postaviť pred triedu a súvisle rozprávať? Dozvedeli sa vaša dcéra či syn v škole, čo majú spraviť pre to, aby bol ich rečový prejav pre poslucháčov zaujímavý a pútavý a mali možnosť si to v dostatočnej miere na hodinách vyskúšať? Absolvovalo vaše dieťa dostatočný tréning v tzv. naťahovaní a skracovaní textu? Venovalo sa spolu s učiteľom vyberaniu podstaty z textu? Vedelo by napísať hoci krátku, no vypointovanú poviedku?

Čo konkrétne treba spraviť, aby sa zlepšili výsledky slovenských žiakov v projekte PISA? Podľa jednej ankety väčšina ľudí, ktorí pracujú v školstve alebo majú k nemu veľmi blízko, tvrdí, že bude stačiť, keď do tohto rezortu pôjde vraj viac peňazí… To je dnes asi jediný recept na riešenie čohokoľvek. Keby takíto lúmeni pracovali v meteorologickom ústave, hádam aj na otázku, kedy bude lepšie počasie, by odpovedali: „Keď bude viac peňazí.“