Zlyhanie celej generácie

Uplynulo len o čosi viac ako šesť rokov a my dnes čelíme extrémizmu. V Európe, vo svete aj u nás doma.

Nestačí preto tvrdiť, že za rast nacionalizmu, xenofóbie a nenávisti k európskej integrácii môže kríza. V skutočnosti sú na vine tí istí ľudia, ktorí krízu vyvolali a ktorí od jej vypuknutia pokračujú v zahmlievaní jej podstaty a odďaľovaní hľadania účinných riešení. Kríza z roku 2008 bola len najväčším zo zlyhaní politickej a ekonomickej generácie, ktorá ovládala západný svet po tri desaťročia. Do nej patrí pravica prisahajúca na dogmy tzv. chicagskej ekonomickej školy, rovnako ako ľavica, ktorá na ne buď nenašla svoju vlastnú konzistentnú odpoveď, alebo, keď dostala šancu, dokonca pokračovala – iba s inou rétorikou – v ich duchu. Rýchly rast nerovnosti v príjmoch ľudí je dôsledkom týchto politík, práve tak, ako ním bola kríza. Ich dôsledkom je aj nárast neproduktívneho majetku ukrytého v daňových rajoch. Ak sa bavíme o extrémizme, aj ten im vďačí minimálne za svoju novú renesanciu.

Tak ako návrat demokracie u nás spadol do obdobia, keď sa zdalo, že práve toto je jediný správny model kapitalizmu, ku ktorému „neexistuje alternatíva“ (M.¤Thatcherová), rovnakú „smolu“ mala integrácia Európy. Ani pád minulého režimu u nás, ani myšlienka európskeho spoločenstva pritom nemali reálny súvis s týmto konkrétnym ekonomickým modelom. Lenže stalo sa. A my dnes znášame dôsledky.

Extrémne elementy v národných štátoch Európskej únie nachádzajú dnes svoje hodnoverné zámienky v politikách vychádzajúcich zo spomínanej ekonomicko-politickej generácie. Tí mimo Nemecka môžu horliť proti Nemeckom nadiktovanej „terapii“ pomocou škrtov a úspor. Tí v Nemecku môžu nenávidieť „príživníkov“ z juhu Európy. Všetci môžu ukázať na to, ako si krízu odskákali stredné vrstvy, zatiaľ čo banky boli zachraňované z ich úspor. A všetkým sa môžu spoločne zajedať frázy politikov o tom, ako musíme konkurovať Číne a ako musíme vykazovať rast, aj keby sme pritom mali pomrieť od hladu. Nehovoriac o samotnej nerovnosti…

Práve to je to najhoršie na dnešnej situácii. Mnohé politiky Európskej únie potrebujú revíziu. Pochopiteľne, extrémisti zlepšenie neprinesú, iba zmarenie integrácie a hrozbu nových konfliktov. Kto ich však zastaví? Politická generácia, ktorá je v prvom rade zodpovedná za nový nárast ich popularity? Pod politickou a ekonomickou generáciou sa tu, samozrejme, nemyslí ohraničenie vekové, ale myšlienkové. Európa potrebuje, aby sa začala presadzovať nová generácia. Inak nás po úspechu fašistov a iných extrémistov môže čakať medziobdobie, v ktorom najväčšie tmárstvo, nenávisť a agresia budú vychádzať práve z Európskeho parlamentu.