Nenormalizácia

Sociálno-politická situácia na Ukrajine by sa normalizovala vtedy, keď by sa začal usádzať revolučný prach. Keby krajina absolvovala predčasné voľby, ktoré by rozhodli o jej budúcej vláde. Keby parlamentné voľby nasledovali prezidentské, ktoré by rozhodli o nástupcovi zosadeného a utečeného Viktora Janukovyča.

Situácia na Ukrajine by sa začala normalizovať vtedy, keď by nová moc, v ktorej by banderovci netvorili väčšinu, začala postupne lámať vlnu radikálneho nacionalizmu až fašizmu, ktorá kulminovala počas tých dní a nocí, keď Kyjevčanov ohrozovali zo striech ostreľovači a na zemi špeciálne jednotky.

Hovoriť o normalizácii pomerov v krajine, v ktorej sa premávajú cudzie invázne jednotky, však môže iba cynik, ktorý nezakrýva svoje imperiálne ambície. Ruská invázia na Krym môže pomôcť všeličomu, určite však nie normalizovaniu pomerov na Ukrajine. Naopak. Všetky spomínané negatíva sa len prehĺbia.

Dezinformácie, ktoré ruská propaganda už celé mesiace púšťa do éteru, aby dosiahla súhlas verejnosti s týmto dobrodružstvom, vhodne poslúžili aj na vytvorenie bojovej atmosféry v Rade federácie. Keby sa imperátor Peter Veľký zobudil a sledoval by debatu terajších ruských zákonodarcov o Kryme, nadšene by jej tlieskal.

Normalizácia, o akej hovorí Putin, by v tejto situácii mohla nastať len za jednej podmienky: moc v Kyjeve by sa pod tlakom okolností opäť zrútila a výsledkom by bola vláda, ktorá by bola voči Putinovi v postavení bábky. Takúto podobu normalizácie – v ktorej bolo normálne iba to, že nič nebolo normálne – si pamätáme aj my u nás.

Každé iné vyústenie situácie je už len viac či menej otvorene tragické. Občianska vojna na Ukrajine, lokálny ozbrojený konflikt s Ruskom, obnovenie studenej vojny so všetkými globálnymi následkami (Čína, Sýria, Irán, atď.)… Vyberte si. Takýto vabank si Putin práve zahral. Asi mu to stojí za to.

Nám to však nemá za čo stáť. Ukrajinci sú naši susedia a naším domovom je Európska únia. Ruská propaganda si môže vymýšľať dôvody do roztrhania tela, nijako tým nezakryje, že to, čo urobil Putin krytý Radou federácie, je aktom agresie. Aj keby bola situácia na Kryme stokrát zrelá na referendum o odtrhnutí sa, vojenskú inváziu to neospravedlňuje. Naopak. Invázia môže legitímnosť každého prípadného referenda akurát vopred spochybniť.

Je možné, že Ukrajina už Krym stratila. Politicky vinou tamojších proruských autonómnych orgánov, vojensky kvôli Putinovi. V našich silách je však ukázať, že aj Putin má čo stratiť. V tom je aj jediná nádej Ukrajiny na možnú budúcu skutočnú normalizáciu jej sociálno-politických pomerov.