Koza rohatá

Oliver Bakoš, filozof | 14.03.2014 22:00
Všetci spoluobčania, ktorí sa domnievali, že slovenské školstvo sa už nemôže zlepšiť, zabudli na neviditeľnú ruku trhu.

Tá doteraz márne šmátrala po celom Slovensku po nejakých pracovných príležitostiach, ktoré v posledných rokoch za ten svet nie a nie uchmatnúť. Napriek tomu, že chov kôz bol vždy naporúdzi. Preto sa nik ani nečuduje, že je to práve ministerstvo školstva, ktoré sa rozhodlo zodpovednosť prebrať na seba a ísť s kozou na trh.

Delí nás teda už iba niekoľko okamihov od chvíle, ktorá prispeje k definitívnemu vyriešeniu neutešenej situácie. Veď vraj okrem chovu nie jedno, ale hádam aj takých štyridsať zabudnutých remesiel bude zaraz akreditovaných a podrobených ostrému vzdelávaciemu programu.

Každý si pamätá z obdobia socializmu, presnejšie z ôsmackých učebníc dejepisu, brachiálny popis situácie, keď do chudobných rodín roľníkov, ktoré živorili vo vidieckych skromných usadlostiach, zavítal neľudský exekútor a každej hladujúcej rodine nemilosrdne odňal práve kozu. Často, aspoň podľa názoru sprostredkovaného učebnicou, poslednú živiteľku rodiny.

Kozu si exekútor niekam odviedol na povrázku v pravej ruke, lebo pod pazuchou ľavej mal v koženej aktovke dôležité exekučné fascikle. To zapríčinilo, že kozy sa buď zo Slovenska, alebo prinajmenšom z učebníc načisto vytratili. Došlo k tomu, myslím si, niekedy medzi založením Kominterny v Moskve (roku 1919) a nástupom nemeckých nacistov k moci (roku 1933).

Ďalší osud kôz zostal úplnou záhadou. No pravdepodobne vďaka nízkej profesionalite exekútorov každé takéto zhabané zvieratko zdochlo. Ďalšie generácie sa s kozami stretávali na školách už iba v čisto symbolickej podobe nie príliš populárneho telocvičného náradia. Dnes sa to zdá veľmi prehnané, no mnohí starší ľudia ho za mlada dokázali bez väčších problémov preskočiť.

Práve preto možno považovať postup ministerstva za nanajvýš prezieravý, lebo až opätovný chov živých kôz im umožní dostať sa späť do učebníc. Naši žiaci, ktorým doteraz chýbajú nielen kozy, ale aj spomenuté učebnice, budú mať takto hneď dvojnásobnú radosť.

Koza vo všeobecnosti predstavovala podlhovastý živočíšny útvar, do ktorého sa predným otvorom dostávala ďatelina a zo zadného vychádzali pomerne ozdobné, no nie veľmi voňavé guľôčky, tzv. bobky. V priestore medzi nimi vznikala srsť, mäso a mlieko. Nezanedbateľnou výhodou tohto zvieraťa sú hneď dva rohy, pretože novší model, pozorne sledovaný ministerstvom, vyžaduje, aby na niektorom z nich bola nastoknutá počítačová disketa alebo aspoň USB kľúč s návodom na chovanie danej kozy. A to hneď vo forme nie lacného e-learningu pre chovateľov alebo exekútorov.

Až vhodný počítačový program totiž umožní koze prežiť starostlivosť moderného dospelého človeka. Zavádzanie počítačov do školstva tentoraz predbehlo, aspoň pokiaľ ide o chov kôz, tie najpokrokovejšie tradície. Ostáva nám iba dúfať, že akreditáciou chovu kôz pomocou e-learningu ministerstvo školstva opäť nestrelilo capa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ