Koľko dní má Ukrajina?

Ktokoľvek by chcel demokraticky vládnuť celej Ukrajine, musel by nejako zjednocovať predstavy obyvateľov oboch týchto neoficiálnych Ukrajín.

A ktokoľvek jej chcel vládnuť dosiaľ, musel tak či onak plniť predstavy oligarchov a pridružených mafií. Nielen tých kyjevských, ale napríklad aj doneckých a iných.

Ani jedna z eventualít dnes neplatí. Kyjevská vláda vedie vojenské operácie proti separatistom, ktorých nazýva teroristami. Separatisti vyhlasujú referendá o odtrhnutí, ktoré expresne vyhodnocujú ako úspešné a vyhlasujú nezávislosť celých oblastí od Kyjeva.

Miestni oligarchovia vrátane najbohatšieho Ukrajinca Rinata Achmetova, ktorý má „pod palcom“ práve Doneck, kalkulujú a hrajú o svoju vlastnú budúcnosť vo svete, ktorý formujú ešte väčšie sily, ako sú tie, ktorými disponujú oni.

Donecké a luhanské referendá boli z právneho i politického hľadiska fraškou, vzhľadom na okolnosti možno ešte o čosi väčšou ako to, ktoré sa udialo na Kryme pred jeho anexiou. Nedôveryhodný je postoj Ruska, ktoré okamžite oznámilo, že „rešpektuje rozhodnutie“ obyvateľov týchto regiónov. Vyhlo sa tak síce zatiaľ silnejšej formulácii „uznať referendum“, zároveň si však otvorilo dvere pre ďalšie kroky.

Vladimir Putin síce separatistom v poslednej chvíli „odporúčal“, aby sa neponáhľali, jeho verbálne gesto, ktoré už nemohlo nič zmeniť, však nebolo určené im, ale svetovej verejnosti.

Je evidentné, že samozvaní lídri „ľudových republík“, ktoré sotva vyhlásili svoju nezávislosť, už sa podľa krymského scenára ponáhľajú pričleniť k Rusku (Luhansk), by si nikdy neboli takí istí, nemať za chrbtom ruskú politiku, propagandu a v neposlednom rade ruské vojská za hranicami.

Ruská diplomacia dobre vie, čo robí, keď ústami svojho šéfa Sergeja Lavrova odmieta návrhy na usporiadanie „Ženevy číslo dva“ a trvá na tom, že žiaden posun nenastane „bez účasti oponentov kyjevskej vlády“.

Veď práve o to cez víkend išlo. Dnes sa „oponenti kyjevskej vlády“ cítia legitimizovaní takzvanými referendami a je očividné, že ak by ich ktorákoľvek medzinárodná konferencia posadila za stôl na jednu úroveň s kyjevskou vládou, dni celistvej Ukrajiny budú rýchlo zrátané.

Lenže čo bude ďalej? Územná celistvosť Ukrajiny nemôže dlhodobo stáť iba na tom, že Kyjev, Európska únia a OSN neuznajú samozvané republiky, vyhlásené za takýchto okolností. A už vôbec ju pohromade nemôžu dlhodobo udržiavať ukrajinské vojenské a policajné sily.

Jedna vec je úloha, akú v ukrajinskom marazme zohráva Putin, pretláčanie sa mocností a črtajúci sa nový zástupný konflikt Východ – Západ ako z čias studenej vojny. Druhá vec je reálna situácia v ukrajinských mestách a dedinách. Neboli dni celistvej Ukrajiny už náhodou zrátané?