Starostovské maturity

Oliver Bakoš, filozof | 30.05.2014 22:00
Slovenská spoločnosť sa dostala do neľahkého obdobia svojho prudkého vývinu vo všetkých smeroch. Už nielen vláda, príslušné inštitúcie, ale aj mnohí spoluobčania si kladú otázku, či ľudia, ktorí spoločnosť vedú a riadia, by nemali mať aj nejaké vzdelanie.

Pritom každý vie, že spoločnosť pre vzdelanie, a najmä pre žiakov a učiteľov, robí úplne všetko. Napríklad ich nepretržite upozorňuje, že sú sprostí, že až toľko škôl netreba, že ťažko sa v živote uplatnia najmä s vysokoškolským vzdelaním, o základnom a strednom v tejto súvislosti už ani nehovoriac. Netreba nám profesorov! Netreba nám docentov! Ani iných učiteľov veru až toľko netreba!

Najlepšie by azda všetci urobili, keby sa učili progresívnymi a lacnejšími rýchlymi formami, teda napríklad pomocou tzv. e-learningu. Ide o formu vzdelávania cez osobný počítač, pri ktorom nemá žiak ani potuchy o učiteľovi, učiteľ o žiakovi, ale za pár týždňov internetovej komunikácie obidvaja spoľahlivo získajú celkom odlišnú predstavu o predmete spoločného ekonomického záujmu, teda v tomto prípade o predmete výučby.

Je obrovským šťastím, že o tejto forme u nás panuje pomerne presná predstava a našťastie už sme, podľa všetkého, iba na krôčik od jej realizácie. Najlepšie by vraj bolo, keby sa občania pomocou e-learningu naučili pásť kozy, vyrezávať črpáky a spievať trávnice.

Ak sa človek nad tým vážne zamyslí, na dobrý život v modernej spoločnosti už hádam ani viac netreba. Ideálny občan môže v priebehu pasenia kôz (na čerstvom vzduchu) vyrezávať črpák (z domácich surovín). Z črpáka si môže hneď po dobre vykonanej práci vypiť v krčme osviežujúci okolkovaný nápoj, aby potom (ním takpovediac povzbudený) mohol ostatných spoluobčanov obšťastňovať hlasným a precíteným spievaním trávnic hlboko do noci.

Naposledy vraj ministerstvo školstva zistilo istý rozdiel medzi štátnymi a súkromnými školami. Tie súkromné sú vraj akosi bohatšie, čo dosiaľ nikto nepredpokladal, lebo aj o štátnych podnikoch je známe, že plytvajú, o súkromných, že šetria. Preto prechádzajú do súkromnej sféry.

V Banskej Bystrici si to uvedomujú úplne presne. Zrušili tam štátnu Základnú školu Jána Bakossa na Bakossovej ulici, pričom v budove vraj zostáva súkromná škola u Filipa. Ján Bakoss (áno, áno – bol to môj príbuzný, i keď si inak písal priezvisko) bol martýrom slovenského národa. Ako evanjelický kňaz zachránil pred deportáciou mnoho židovských spoluobčanov tým, že ich pokrstil a deti umiestňoval do cirkevných sirotincov. Zúčastnil sa na prípravách SNP, stal sa členom Revolučného národného výboru. Zatklo a popravilo ho gestapo (nemecká tajná polícia!) 31. 1. 1945 v „najslobodnej­šom“ štátnom útvare, ktorý viedol vraj dobrotivý katolícky kňaz Jozef Tiso.

Maturita starostom vždy nepomôže. Veď primátor Banskej Bystrice Mgr. Peter Gogola i predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Mgr. Marian Kotleba majú vysoké školy. Ale napriek tomu si myslím, aspoň vo svetle onoho zrušenia školy, že dobrý e-learning by im nemohol uškodiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ