Na úkor pacienta

To sa dá akceptovať, pokiaľ by sa poistenci nestávali „zajatcami systému“.

Pacientom sa totiž bežne stáva, že na hospitalizáciu musia čakať, lebo nemocnice majú presne určené, koľkých z nich môžu za dané obdobie ošetriť. To, že v poslednom čase na strednom Slovensku nechcú prijímať pacientov so psychiatrickými chorobami, je ďalšia absolútna nehoráznosť. Ľudí s duševnými poruchami ustavične pribúda, s čím musia pri zazmluvňovaní rátať aj poisťovne. Nerobia tak zo zištných dôvodov – títo pacienti sú pre ne príliš drahí…

Systém, v ktorom poistenec musí povinne platiť zdravotné odvody, ale na druhej strane poisťovňa má právo odmietnuť poistenca, s odôvodnením, že už bol prekročený limit, nie je ani nemôže byť v poriadku.

Najmä ak tie isté zdravotné poisťovne vykázali vlani zisk 68,7 milióna eur, pričom najviac – až 46,5 milióna eur dosiahla súkromná poisťovňa Dôvera, ktorá nemá ani tretinu poistného kmeňa Namieste je preto otázka: Platia občania zdravotné odvody preto, aby im bola poskytovaná zdravotná starostlivosť, alebo preto, aby si akcionári poisťovní mohli rozdeliť zisk? V tomto svetle sa „výhody“ pluralitného systému v zdravotnom poistení človeku zaraz začnú javiť inak.