Čo ťahá Čínu na Balkán

Výsledkom fóra bol štvorbodový návrh o partnerstve. Jeho hlavnými piliermi sú prehĺbenie politickej dôvery medzi SVE a Čínou, zhodnotenie ekonomického a obchodného potenciálu, vytvorenie veľkého počtu spoločných projektov a posilnenie kultúrnych a lokálnych kontaktov. Čína má záujem o celý Balkán, nielen o jeho trhy. Vníma región ako vstupnú bránu na západoeurópske trhy k možnostiam, ktoré súvisia s výskumom a rozvojom.

Dlhodobo vidí Čína Srbsko ako strategického partnera v oblasti. Belehrad by mal pre ňu spĺňať úlohu európskeho dopravného centra. Dohoda o výstavbe expresnej linky medzi Belehradom a Budapešťou bola podpísaná v novembri 2013. Má sa začať v roku 2015 a dokončiť o ďalšie dva roky. Projekt za 2,5 miliardy eur financuje Čínska banka pre rozvoj a podieľať sa na ňom budú čínske štátom vlastnené spoločnosti.

Pre Čínu je to súčasť stratégie spojenej s jej ekonomickými aktivitami. Jedným z cieľov Pekingu je projekt novej hodvábnej cesty, ktorý by vznikol rýchlym vytvorením dopravných prepojení a vybudovaním veľkej siete prístavov, logistických centier a železníc. Pre Čínu by to znamenalo lepšiu distribúciu jej produktov a prehĺbenie obchodu medzi Východom a Západom.

Východiskovým bodom je grécky prístav Pireus, do ktorého Čína investuje od roku 2009. Skrátila sa preprava čínskych tovarov do Európy o týždeň. Peking sa zaujíma o prístav v Solúne či o Bar v Čiernej Hore. Vytváranie logistických základní sa začalo v centre Triasis v Grécku aj v ďalších krajinách. Nová efektívna železnica cez Balkán len prispieva k dokonalému obrazu rýchlej distribučnej siete.

Mohlo by to viesť k tomu, že Čína si vytvorí „obchod“ na periférii Európskej únie. Je tiež možné, že výsledkom bude, že čínske spoločnosti obídu európske opatrenia. Dostali by sa na tak trh EÚ, ktorá má s balkánskymi krajinami uzavreté dohody o voľnom obchode.

Čína na Balkáne investuje s vidinou dlhodobej stratégie. Nezaujíma sa len o infraštruktúru, ale aj o energetický sektor, telekomunikácie a poľnohospodárstvo. Najmä v oblasti energií, v ktorej nie sú európske spoločnosti príliš ochotné riskovať, chce Peking na Balkáne využiť svoje znalosti a byť konkurencieschopný v globálnom meradle. Čína chce byť lídrom na trhu s čistými zelenými energiami a v Srbsku už začala s takýmito investíciami.

Na druhej strane sú krajiny Balkánu zadlžené a potrebujú záchranné ekonomické balíčky, aby zlepšili infraštruktúru a prilákali tak zahraničných investorov.

Iniciatíva Čína-SVE sa podobá stratégii, akú Peking využíva pri vstupe na iné trhy. Príkladom je Stále fórum Čína-Latinská Amerika. Čínsky obchod s týmto regiónom vzrástol za posledných desať rokov dvadsaťnásobne. Peking odsunul EÚ z pozície druhého najväčšieho obchodného partnera Latinskej Ameriky.

Čína napĺňa miestne trhy tovarom a importuje prírodné zdroje. Jej investície v Latinskej Amerike tiež smerujú najmä do energetického a ťažobného sektora, a to tak, aby sa Peking dostal bližšie k veľkému trhu Spojených štátov

Je evidentné, že balkánska ekonomika nie je v dobrej kondícii a potrebuje investície. Čína si to uvedomuje. Ak si vybuduje obchodné pozície na periférii EÚ, smeruje to k zásadným dohodám s úniou. Peking si vytvára vhodné prostredie v regióne tesne spojenom so západnou Európou. Čína má peniaze a je ochotná ich použiť. Môže tak byť schopná predbehnúť západných rivalov, ktorí sa tiež zaujímajú o Balkán. Čínske investície budú bezpochyby aj o kúpe vplyvu. A to je niečo, čo by mala EÚ pozorne sledovať.