Tak ako to je?

Andrej Lúčny, občiansky aktivista | 05.06.2015 10:00

Na zlé sa ľahko zabúda. Aj tak by som rád pripomenul nárek, ktorý predchádzal februárovému referendu. Nárek aktivistov s atrapou prelepených úst o tom, že sa vypustením protiústavnej otázky umlčal hlas ľudu.

Ako ozvena nenávistné reči z kazateľníc o diabloch, špine, úpadku, ako aj o nádeji, že sa ľudovým hlasovaním presadia požiadavky, ktorých súvis s ochranou rodiny je pre rozmýšľajúcich ľudí dodnes záhadou.

A hoci to mohli myslieť úprimne, výsledkom ich snaženia – okrem utrpeného fiaska – bolo zneváženie inštitútu referenda a niekoľko percent niektorým politikom. Lenže prišlo ďalšie referendum, tentoraz v Írsku.

A zrazu tí istí kazatelia nevedia prísť inštitútu referenda na meno. Už to nie je najvyššia vôľa ľudu (veď hlas ľudu – hlas Boží) ani palica na prasnicu, ale nástroj na prerobenie bohom daného prirodzeného poriadku vecí.

Nástroj diabla! Nuž, čo dodať? Vo februári znevážili referendum skutkami, dnes ho znevažujú slovami.