Stávka na kompromis

Nech bude záverečné resumé akékoľvek, môže sa stať predzvesťou budúcich veľkých pohybov na kontinente.

Diskusia v europarlamente vôbec nepripomínala jednotné kolektívne „vyprážanie“ nehodného Tsiprasa a jeho kabinetu, aké by azda zodpovedalo prevládajúcemu hlúpemu a povrchnému mediálnemu obrazu týchto dní.

Tsipras ani zďaleka nevyzeral ako arogantný nezodpovedný radikál, ktorý nie je schopný priznať chyby svojej vlastnej strany. A zástancovia politiky škrtov a úsporných opatrení ako jediného lieku na krízu nevyzerali mimoriadne morálne ani kompetentne. Naopak, pokiaľ ide o uvedomenie si dôležitosti okamihu, patrili skôr medzi tých, čo hovorili najmenej k veci. V tom ich dokázali predstihnúť možno už iba Nigel Farage a Marine Le Penová, ťažko zakrývajúci infantilnú radosť z toho, ako sa podľa nich rozpadáva celá únia.

Neboli to však pravicoví ekonomickí hardlineri, kto bol včera pod najväčším tlakom. Pod ním sa očividne ocitli predstavitelia frakcie socialistov a demokratov. Európski sociálni demokrati dosiaľ považovali Syrizu za hrozbu zľava, keďže už iba jej samotné volebné víťazstvo pred šiestimi mesiacmi v mnohých krajinách povzbudilo rôzne nové odnože ľavice, nezaťažené desaťročiami účasti na ekonomických politikách minulosti. Na tom sa možno nič nezmenilo, menia sa však okolnosti.

Ak sa grécka kríza skončí vyhnaním Grécka z eurozóny a následným katastrofálnym poklesom dôvery v spoločnú menu i Európsku úniu ako celok, novú ľavicu to neoslabí, skôr naopak.

Ak by sa Grécku mimo eurozóny podarilo v rozumnom čase pozviechať, bola by to tá najhoršia možná reklama pre projekt spoločnej meny. Ak by Grékov mimo eurozóny čakali nové katastrofy s humanitárnou krízou, proti európskemu politickému mainstreamu by sa zdvihla vlna morálneho rozhorčenia, ktorá by otriasla aj základmi únie. Ani v jednom prípade by tradiční sociálni demokrati nezostali ušetrení.

Jedinou rozumnou stávkou je preto stávka na Európu. A nech už mal kto chce, aké chce ideologické, politické či iné problémy s Tsiprasom, stávka na Európu znamená po tom všetkom stávku na kompromis zahŕňajúci obe strany. Preto mnohí socialisti včera v europarlamente doslova prosili gréckeho premiéra, aby im dal dobrú zámienku podporiť ho. To znamená, aby dnes grécka vláda prišla s hodnoverným a konkrétnym návrhom na riešenie.

Ak Gréci prídu s konkrétnym zoznamom zmien a reforiem, ujdú svoj kus cesty naproti veriteľom. V meniacej sa politickej atmosfére budú potom musieť svoj kus prejsť veritelia. A nielen oni. Svoj kus budú musieť prejsť aj ostatní obhajcovia doterajšieho postupu. Vrátane slovenských predstaviteľov, ktorých dnešné rečičky môžu zajtra vyzerať ako priznanie spoluviny za katastrofu.