Investície, nie deficit

Martin Kováčik | 28.10.2015 17:30

Verejné financie sa dostali do situácie, keď sa pri rozumných investíciách nemusia uskromňovať. V čase keď Slovensko nemá dostavané kľúčové diaľnice, keď sú platy ľudí stále ďaleko za západným štandardom, netreba za každú cenu znižovať deficit štátneho rozpočtu na nulu.

Za rozumné projekty určite možno označiť obchvat Bratislavy a chýbajúci úsek diaľnice D1 v Turci a Liptove z Turian do Hubovej. Ide o kandidátov na drahé verejno-súkromné PPP projekty.

Časť ekonómov robí z nich strašiaka. Slovensko nemá ideálnu skúsenosť, keď sa cez PPP stavala rýchlostná cesta R1 z Nitry do Banskej Bystrice. Teraz ju musíme splácať každoročne sumou vyše 100 miliónov eur počas 30 rokov. Značnú časť splátok tvorí financovanie. Splátky sa dajú pre predstavu prirovnať k drahej hypotéke na byt, ktorou sú zaťažení na Slovensku mnohí ľudia. Terajšie úroky sú pritom podstatne nižšie ako v minulosti.

Kľúčové však je, či sa pri PPP projekte ušetrí viac na prevádzkových nákladoch, napríklad na údržbe, ktorú súkromník ponúka spolu s financovaním. Po hypotéke, respektíve PPP možno siahnuť, keď nie je možné stavbu financovať inak. V prípade štátu prichádzajú do úvahy eurofondy, ktoré sa pri kúpe bytu dajú prirovnať k finančnému daru od rodiny. Najlepšia alternatíva sú však vlastné zdroje.

Štát bol roky v pozícii, keď peniaze nemal. Za Mečiarových vlád pred rokom 1998 sa diaľnice stavali na úver za šialené, 20-percentné, úroky. Už vtedy ďalšie roky z toho štátny rozpočet (teda daňovník) mal poriadne bolenie hlavy. PPP pri R1 bolo vari východisko z núdze aspoň v tom, že sa budovalo podstatne rýchlejšie ako pri administratíve spojenej z využívaním eurofondov. Lenže teraz možno spraviť bodku za úvahami, či stavať obchvat Bratislavy a diaľnicu v Turci a Liptove z nejakých úverov a aké úroky komu platiť.

Vláda má priestor na financovanie kľúčových úsekov na úkor vyššieho deficitu, ale bez úrokov. V súčasnosti totiž vďaka tlačeniu peňazí Európskou centrálnou bankou sú peniaze také lacné, že investori sú ochotní ísť aj do záporných úrokov. Teda sú ochotní na pôžičkách pre Slovensko prerábať. Ísť v tejto situácii za nulovým deficitom rozpočtu a nevyužiť ju na investície by nebolo rozumné. Rozpočtová zodpovednosť je namieste, treba si však zvoliť určitú strednú cestu.

Nateraz je cieľom vlády mať nulový deficit v roku 2018. Tento rok má deficit dosiahnuť 2,74 percenta HDP a na budúci 1,93 percenta. Ak by však vláda plán znižovania deficitu odložila napríklad o dva až tri roky, z rozpočtu by sa mohli dostavať kľúčové úseky diaľnic bez využitia drahých PPP projektov. Výstavba by navyše nezaťažila budúce generácie v podobe vyšších dlhov.

Slovensku by udržiavanie trojpercentného deficitu (ale len pri vhodných investíciách) do budúcnosti neuškodilo a nemuselo by sa to prejaviť ani na dlhoch. Zhodnou okolností totiž vláda má k dispozícii 900 miliónov eur za predaj menšinového podielu v Slovak Telekome. Výstavba diaľnic dlh zvýši a peniaze za Telekom ho zase znížia.