Byt ako poníženie?

Zuzana Kusá,sociologička | 15.12.2015 15:00
Jazyk, v ktorom sa u nás diskutuje o bývaní, nie je rozvinutý. V dôsledku premeny bytovej otázky na súkromnú starosť v 90. rokoch sa bežný človek potkýna medzi dvoma identitami: vlastníkom alebo niktošom. Chudobný jazyk brzdí kritické myslenie, hľadanie variantov a dohody.

Učitelia rozvíjajú našu schopnosť dorozumieť sa a dohodnúť. Nie však v bytovej politike. Protestujúcich bratislavských učiteľov urazil prísľub bytov pre učiteľov.

Ústami jednej z tribúnok oznámili, že ponuka bývať v obecnom byte s regulovaným nájomným ich ponížila, keďže ich zaradila do sociálnej siete štátu a medzi sociálne vylúčených a zdravotne postihnutých. Vo vyspelom svete vraj žiadne sociálne balíčky nie sú potrebné, „pretože pracujúci občania prirodzene dostávajú to, čo im patrí“.

Na obhajobu záujmov zamestnancov verejného sektora nestačí ostrý jazyk. Tvrdenie, že nájomné byty pre učiteľov sú urážkou a ponížením, obnažuje občiansku negramotnosť. Netreba byť znalcom bytových politík, aby sme videli, že učitelia prestrelili.

Zjavne sa nepozreli do bratislavského či iného obecného nariadenia o prideľovaní bytov. Inak by vedeli, že obecné byty sa poskytujú aj pracovníkom, ktorí plnia dôležité služby pre kultúrny, sociálny a ekonomický rozvoj obce. Je to prejav ich uznania a potreby. Niet najmenších pochýb, že učitelia sú na čele takýchto profesionálov.

Služobný byt učiteľovi je našou tradíciou už od Rakúsko-Uhorska, no pretrváva aj v mnohých ďalších európskych krajinách, ktoré do habsburskej monarchie nepatrili. Programy obecných služobných bytov sú bežné v mnohých štátoch Európy.

Regulovaným nájmom kompenzujú tradične nižšie mzdy vo verejnom sektore. Najmä však odbremeňujú profesionálov od existenčných starostí. Ľudia s náročným povolaním tak môžu svoj príjem investovať do osobného rozvoja a oddychu. Ten potrebujú viac ako iní.

V susednom Rakúsku sa kritérium profesionálov základného, kľúčového významu uplatňuje pri prideľovaní obecných bytov masívne. Stačí sa pozrieť do susednej Viedne, kde takmer polovica domácností býva v mestských bytoch s viac či menej regulovaným nájomným. Viedenčania bývajúci v mestských bytoch sa necítia ponížení a rakúska metropola sa preto neprepadá v rebríčku kvality života. Naopak, tróni už dlhšie na najvrchnejšej priečke.

Bratislava sa však nie je Viedeň a jej fond obecných bytov je skromnučký. Súčasný primátor sľuboval ich výstavbu, no zjavne ho k tomu treba postrčiť. Od januára budúceho roku môžu obce na obstaranie nájomných bytov čerpať úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania až do výšky 100 percent.

O tretinu sa skracuje termín, počas ktorého nájomný byt musí zostať vo verejnom vlastníctve. Tieto a ďalšie opatrenia by mohli zlacniť nájomné bývanie. Zároveň prinášajú možnosť naplniť si raz vlastnícky sen. Aj učiteľom.

No na to, aby Bratislava stavala pre učiteľov, vedcov, zdravotné sestry a iných kľúčových profesionálov slušné obecné byty, je potrebný tlak zdola. Tunajší učitelia však túžia po hypotékach. Nedá sa preto čakať, že práve oni podnietia premenu Bratislavy na mesto, ktoré v bývaní slúži všetkým obyvateľom, a nie iba pomýleným snobom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ