Dať si správnu otázku

Voliči, ktorí majú svojho favorita vybraného a istého, nemajú čo riešiť. Ak si však odmyslíme toto zatiaľ neznáme percento ľudí, ktorí majú vo svojej preferencii nielen jasno, ale určite pôjdu aj k voľbám, stále ešte zostáva obrovská masa voličov/nevoličov.

Môžu voľby zmeniť slovenskú politiku k lepšiemu? Vzhľadom na ponuku, pokus o odpoveď na túto otázku momentálne zaváňa. Naša politika je prelezená klanmi. Nedostatok ideí a konkrétnych predstáv o budúcnosti krajiny (takých predstáv, ktoré by nezaváňali amaterizmom či rovno zlou vôľou) strany často nahrádzajú cynickým lobovaním v prospech tých, čo ich financujú.

Nejaká tá ideologická nálepka a slovný balast imitujúci programové premýšľanie sa na to už vždy dodatočne nalepí. Výsledkom je, že väčšina strán prakticky splýva a rozdiely v konkrétnych krokoch sú neraz iba rozdielmi v adresách tých, čo z nich profitujú.

Práve rozličné, alebo rovnaké, no navzájom si konkurujúce záujmy klanov v pozadí spolu s obyčajnými ľudskými animozitami medzi lídrami i členmi strán tvoria podstatnú časť politického diskurzu u nás.

Dopomáhajú mu k tomu aj médiá, ktoré nejdú po problémoch, ale po ľuďoch. Nevoľte hentoho, pretože ten minule oklamal tamtoho… Problém je, že tu už takmer každý oklamal či okradol každého. Je tu však ešte druhá zo spomínaných otázok. Môžu voľby zmeniť slovenskú politiku k horšiemu? Žiaľ, môžu.

Demokracia nie je daná. Dá sa o ňu prísť. Ako ukazujú dejiny, dá sa o ňu prísť aj veľmi jednoducho a ľahko. Vôbec na to netreba rovno revolúciu či krvavý puč, hoci i také príklady poznáme. Nepriateľom demokracie stačí na jej zničenie využiť mechanizmy tej istej demokracie. Slobodné voľby v prvom rade.

Táto skutočnosť znamená, že odhaliť nebezpečenstvo včas, ak sa maskuje demokratickými procesmi, nebýva ľahké. Tým ľuďom, ktorí si na prvú z otázok odpovedajú nie (tieto voľby nezmenia Slovensko k lepšiemu), zostávajú len vlastná intuícia a inteligencia na to, aby ich odvrátili od nedemokratických či demokraciu rozbíjajúcich projektov.

Tu netreba mať obavy o tých nevoličov, ktorí sa politikou zaoberajú, sú hodnotovo založení a občiansky aktívni aj v obdobiach medzi voľbami. „Umravňovanie“ týchto ľudí rôznymi agitátormi naháňajúcimi volebnú účasť v domnení, že to pomôže akurát ich favoritom, je hlúpučké a urážlivé.

Obavy však treba mať o tých, čo politiku vnímajú akurát ak z bulváru a ich voličské kritériá sa často dajú zhrnúť do vety: „Všetci sú tam sviniari, ja budem voliť toho, kto s nimi pozametá.“

Takí zametači (z ktorých, mimochodom, všetci do jedného majú svoje vlastné spriatelené klany a mafie) by pozametali v prvom rade so Slovenskom. Niekedy nie je nevyhnutné mať na všetko hneď správnu odpoveď. Niekedy je najužitočnejšie položiť si tú správnu otázku.