Panychída za spravodlivosť

Hana Fábry, občianska publicistka | 28.04.2016 15:00
„Ak chcete uplatiť premlčanie vraždy môjho syna len preto, že nikoho neobviníte, prosím, obviňte mňa, jeho matku! Som vinná, lebo sa mi nepodarilo za dvadsať rokov na Slovensku prebudiť svedomie národa a zmysel pre spravodlivosť. Nemám problém prijať akýkoľvek trest, i na doživotie; bude to nič s porovnaním s tým, čo už dvadsať rokov prežívame.“

Len zriedkavo na adresu štátu, ktorý sa hrdí prívlastkami právny a demokratický, zaznelo horšie obvinenie a zúfalejšie volanie o pomoc, ako z úst Anny Remiášovej, mamy mladého muža, ktorého dal zrejme tento právny a demokratický štát, ako napovedá množstvo indícií, zavraždiť. A nepostaral sa o spravodlivé potrestanie vinníkov.

Áno, reč je o Slovenskej republike. Kto sleduje jej politický vývoj, vie ešte aj dnes, o akú mimoriadne neslávnu kapitolu našich novodobých dejín ide. V piatok 29. apríla 2016, uplynie dvadsať rokov od smrti Róberta Remiáša. A dvadsať rokov je zákonná lehota na premlčanie trestného činu vraždy (sic!). Vraždy, pri ktorej existuje podozrenie, že si ju vo vtedajšom podsvetí objednali najvyšší predstaviteli­a štátu.

Róbert Remiáš mal 26 rokov, keď v Karlovej Vsi vybuchlo auto, ktoré šoféroval. Mladý podnikateľ, bývalý policajt bol priateľom a spojkou iného muža, ktorého na živote ohrozovala štátna mafia. Príbeh ľudí, ktorí sa stali súčasťou dodnes nevyšetreného únosu syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča, sa zamotával. Pribúdali podozrenia na osoby, prepletené tak so štátom, ako aj s podsvetím, padali obvinenia, menili sa vyšetrovatelia, zomierali svedkovia.

Ak by to nebolo také tragické, bol by to výborný námet na špionážny film. Žiaľ, realita je smutnejšia a brutálnejšia ako akékoľvek fiktívne príbehy. O to viac, ak by sa ukázalo, že tento čin má skutočne na svedomí štátna moc. A práve tu je ten problém. Do „príbehu“ vstúpila amnestia expremiéra Vladimíra Mečiara, ktorá znemožnila ďalšie vyšetrovanie. A tak vražda spôsobená výbušninou umiestnenou v aute, pripisovaná štátnej moci, bola štátnou mocou ututlaná. Už to vyvoláva dojem, že sa vyšetrovanie uberalo správnym smerom.

Situácii nepomohlo ani ospravedlnenie expremiérky Ivety Radičovej z roku 2012, keďže parlament nedokázal ani počas jej pôsobenia nemorálne amnestie Vladimíra Mečiara zrušiť. A hoci nedávno vyšetrovanie obnovili, ak do 29. apríla 2016 nepadne obvinenie proti konkrétnej osobe, premlčacia doba uplynie.

Na karlovoveskej Riviére stojí už 20 rokov vysoký jednoduchý kríž s vyrytým dátumom 29. 4. 1996. Stal sa nielen spomienkou na Róberta Remiáša, ale aj symbolom neospravedlni­teľného správania sa štátu k svojim občanom. K rodinám ďalších zavraždených Dana Tupého, Karola Sendreia, Anastázie Balážovej, k rodinám žien, vystavených násiliu a jeho inštitucionali­zovanému bagatelizovaniu, k Hedvige Malinovej…

Dlhý je zoznam tých, čo majú na Slovenskú republiku ťažké srdce. V piatok o 17. hodine sa pri kríži stretneme na panychíde za Róberta. Aby sme nezabudli na žiadnu z obetí, ktoré sa nedočkali spravodlivosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ