Rusko a Čína upevňujú partnerstvo

Vladimír Bačišin, ekonóm, Paneurópska vysoká škola | 08.08.2016 16:00
Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin navštívil pred časom Čínsku ľudovú republiku. Oficiálna návšteva ukázala, že Rusko nahrádza zmrazené ekonomické vzťahy s Európskou úniou novými zmluvami s Čínou a inými krajinami Juhovýchodnej Ázie a tichomorského regiónu.

Oficiálna návšteva sa nevyhla ani medzinárodným vzťahom, ekonomickej spolupráci a kooperácii v oblasti médií.

Putin spolu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom oslávili pätnáste výročie podpísania Dohody o susedstve, priateľstve a spolupráci medzi RF a ČĽR. Na jej základe sa podpísali ďalšie stovky dvojstranných zmlúv, ktoré sú predpokladom rozširovania spolupráce. Obe krajiny v mene svojich prezidentov podpísali vyhlásenie o upevnení globálnej strategickej bezpečnosti.

Si Ťin-pching a Putin tvrdia, že vo svete narastá množstvo faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú globálnu strategickú bezpečnosť. Táto tendencia sa spája so snahou niektorých štátov, ale aj vojenských aliancií, ktoré chcú dosiahnuť vojenskotechnickú prevahu, čo by im umožnilo používať silu alebo hrozbu použitia sily pri presadzovaní svojich záujmov vo svete. Porušuje sa princíp zaručenia si vlastnej bezpečnosti na úkor bezpečnosti iných štátov. Nekontrolovaný rast vojenského potenciálu niektorých krajín vedie k rozkolísavaniu globálnej strategickej stability. Je to čoraz viac v protiklade s ideálmi úplného a všeobecného odzbrojenia.

Niektoré krajiny a asociácie sa snažia o vojenskú dominanciu, konštatuje spoločná deklarácia, a vyhýbajú sa reálnym rokovaniam o znížení počtu alebo obmedzení počtu niektorých zbraní. Tie sa využívajú ako prostriedky slúžiace na zabezpečenie vojenskej prevahy, čo je vážnou príčinou podkopávania strategickej rovnováhy a stability.

Obaja lídri venujú v spoločnom vyhlásení pozornosť americkému systému protiraketovej obrany. Ide o Aegis Ashore, ktorý sa postupne umiestňuje v Európe, ale aj o zariadenia systému THAAD, ktorý sa vytvára v severovýchodnej Ázii. Umiestenie oboch systémov sa často zdôvodňuje vymyslenými príčinami. Čínu a Rusko tieto systémy poškodzujú, a preto nesúhlasia s ich umiestňovaním.

Obe krajiny považujú za hrozbu globálnej bezpečnostnej rovnováhy vývoj zbraní, ktoré sú súčasťou systému „bleskového globálneho úderu“, ktorý sa môže opierať o rakety ďalekého doletu. Ak sa dostanú do výzbroje, povedie to k ďalšiemu porušeniu bezpečnostnej rovnováhy.

Nebezpečné sú aj zámery preniesť preteky v zbrojení do kozmického priestoru. Pripomeňme si, že o to sa koncom 80. rokov minulého storočia pokúsil americký prezident Ronald Reagan. Snažil sa o to, aby Sovietsky zväz väčšinu svojho ekonomického potenciálu presunul do oblasti zbrojného priemyslu. Neopakuje sa tento scenár náhodou znovu? Viacerí komentátori zdôrazňujú, že zbrojenie je spojené s novými hrozbami, ako je napríklad Taliban. Kto to tvrdí, mal by sa sám seba opýtať, kto Taliban vyzbrojil a kedy.

Vladimir Putin a Si Ťin-pching konštatujú, že v tejto situácii je mimoriadne dôležité začať rokovania o vypracovaní medzinárodnej a právne záväznej dohody, ktorá zabezpečí to, aby kozmos zostal bez zbraní. Čína a Rusko navrhli na Konferencii o odzbrojení v Ženeve 10. júna 2014 projekt zmluvy o zákaze umiestnenia zbraní v kozmickom priestore, použitia sily alebo hrozby silou vo vzťahu ku kozmickým objektom.

Podľa oboch lídrov veľký význam má i presadzovanie medzinárodnej iniciatívy, ktorá môže prerásť do politického záväzku krajiny neumiestňovať ako prvá zbraňové systémy v kozme.

Veľmi dôležitým nástrojom medzinárodnej bezpečnosti a stability je kontrola zbrojenia, pričom akékoľvek opatrenia v danej oblasti by sa mali riadiť základnými princípmi, ktoré priniesol záverečný dokument prvého špeciálneho rokovania Generálneho zhromaždenia OSN pre odzbrojenie v roku 1978. Platia aj dnes. Nik ich nezrušil. Niekto len na ne zabudol. Opatrenia obmedzujúce zbrojenie by mali spravodlivý a vyvážený charakter a mali by viesť k zvyšovaniu bezpečnosti každej krajiny.

Prezidenti Číny a Ruska upozorňujú v spoločnom dokumente, že v súčasnosti rastie nebezpečenstvo toho, že neštátne subjekty môžu získať chemické a biologické zbrane, ktoré môžu využiť v teroristických a extrémistických operáciách. Dôkazom toho je, že Islamský štát nie raz použil chemické zbrane. Preto je mimoriadne dôležité obnoviť Konvenciu o nerozširovaní chemických zbraní.

Strategická stabilita sa často opisuje len ako rovnováha v oblasti jadrových zbraní. Spoločná deklarácia Ruska a Číny posúva výklad tohto pojmu do širšieho kontextu medzinárodných vzťahov. To, či sa im podarí presadiť ich vnímanie danej problematiky, ukáže čas, ale aj postoje iných krajín, ktorých sa spoločné vyhlásenie bezprostredne dotýka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ