Ďalšia pomoc Grékom

Aténska časovaná bomba napriek tomu dlhé mesiace potichu tikala. Gréci sa opätovne ozývajú, že potrebujú ďalšie peniaze v poradí už z tretieho záchranného balíka finančnej pomoci. Ten má objem 86 mld. eur, no grécka vláda z neho dostáva peniaze postupne, výmenou za prijímanie potrebných štrukturálnych reforiem. Tie sú veľmi bolestivé.

Vláda gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa čelí veľkej kritike, pretože to bol práve on, kto v predvolebnej kampani odmietal tvrdé požiadavky medzinárodných veriteľov. Dostal sa však do vlastnej pasce, a keď chce krajinu vymaniť zo začarovaného kruhu astronomických dlhov, musí robiť aj nepopulárne opatrenia.

O uvoľnení ďalších peňazí Grécku majú rozhodovať ministri financií eurozóny na svojom najbližšom stretnutí už o necelé dva týždne. Ak chcú politici odvrátiť novú grécku krízu, mali by konať čím skôr.

V ďalších týždňoch totiž únia bude riešiť voľby v Holandsku, vo Francúzsku a v Nemecku, čo je obdobie, v ktorom sa podobné citlivé otázky ako ďalšia záchrana Grécka len veľmi ťažko vysvetľujú voličom. Mnohí Európania totiž vinia Grékov, že si žijú nad pomery a len prijímajú pomoc od druhých. Faktom však je, že v súčasnosti bez externej pomoci by grécke problémy narástli do takých rozmerov, že by to tvrdo pocítili aj tí, ktorí by najradšej videli Atény zbankrotovať.