Macronova skúška

Víťazstvo Emmanuela Macrona nad Marine Le Penovou privítali v Bruseli, Berlíne i všelikde inde na kontinente takým hlasným výdychom úľavy, že musel byť počuť aj v Paríži. Lenže čas, v ktorom je politik oslavovaný podľa toho, koho porazil vo voľbách, sa raz musí skončiť. A potom nastúpi realita.

Prvá skúška čaká nového prezidenta už o mesiac. Francúzsko je síce viac prezidentským systémom ako parlamentným, neznamená to však, že Macron sa bez parlamentu zaobíde. Čím ambicióznejšie sú jeho plány, tým viac bude potrebovať parlamentnú podporu. Realita je zatiaľ taká, že v 577-člennom parlamente nemá ani jedno kreslo. Jeho hnutie Vpred! potrebuje v júnových parlamentných voľbách uspieť.

Začínať z nuly (hnutie existuje sotva rok) býva ťažké aj pre ideologicky vyhranené útvary. Vpred! je zatiaľ málo čitateľným konglomerátom odídencov od socialistov a doterajších nestraníkov – nepolitikov. Spájajú ich viac-menej heslá podobné dobre známym sloganom o „politike, ktorá je len buď dobrá, alebo zlá“.

Bývalý investičný bankár, ktorý si chce v politike požičiavať idey od ľavice i pravice, mohol síce uspieť v dueli s predstaviteľkou xenofóbneho nacionalizmu, nie je však isté, či sa jeho osobný úspech prenesie i do úspechu jeho hnutia. Tým skôr, ak si uvedomíme, že popri tretine francúzskych voličov, ktorá dala svoje hlasy Le Penovej, zhruba rovnaké množstvo voličov voľby buď celkom ignorovalo, alebo odovzdalo prázdne hlasovacie lístky.

Ak k tomu prirátame voličov socialistov a republikánov, ktorí volili Macrona iba kvôli Le Penovej, Macronova situácia bude vyzerať oveľa menej ružovo, ako sa mohla javiť vo chvíľach bezprostredne po volebnom úspechu. Je dosť pravdepodobné, že Vpred! bude po parlamentných voľbách musieť uzavrieť nejakú koalíciu. A koalícia znamená kompromisy.

Lenže ak bude musieť Macron hľadať kompromisy v najdôležitejších, čiže ekonomických bodoch svojho programu – a tie bude musieť hľadať v koalícii tak s ľavicou, ako aj pravicou – jeho momentálna popularita môže nabrať opačný kurz. Nielenže tým premrhá svoj politický kapitál doma, keďže väčšina tých, čo ho volili, tak urobila práve pre jeho ekonomické plány, ale stratí politický kapitál i v Európe. A ten mu bude veľmi chýbať pri jeho plánoch na reformu Európskej únie.

V pondelok v Berlíne na stretnutí s kancelárkou Angelou Merkelovou to ešte budú samé úsmevy. Onedlho možno začne byť atmosféra o poznanie chladnejšia, keď sa bude Macron usilovať primať Nemecko k zmenám, ktoré by v konečnom dôsledku znamenali rozpustenie nemeckých obchodných prebytkov a väčšiu zaangažovanosť nemeckých bánk na fiškálnych osudoch členov eurozóny.

Šancou Macrona pri presviedčaní Nemcov môže byť jeho úspešná ekonomická politika doma vo Francúzsku. O tom, či jeho plány k takému úspechu povedú, možno diskutovať. O tom, že ak jeho hnutie vo voľbách neuspeje, veľkú časť plánov ani nebude môcť vyskúšať, diskutovať netreba.