Prečo pán Plavčan zostane v úrade

Pravda, Vladimír Urban, pedagóg | 11.08.2017 12:00
V Národnej rade sa schyľuje k odvolávaniu ministra školstva.

Dôvodom má byť jeho zlyhanie pri rozdeľovaní peňazí určených na vedu a inovácie. Ak by mu mala táto kauza „zlomiť väz“ a bol by odvolaný, bola by to pre Slovensko zlá správa. Niežeby pán Plavčan nemal byť odvolaný, on dokonca nemal byť nikdy do tejto funkcie ani vymenovaný. Ak ho však parlament odvolá z dôvodov, ktoré uvádza opozícia, tak nepriamo „udobrí“ jeho vyčíňanie v tej oblasti, ktorá mala byť prioritou.

A tou je, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, urobiť zo škôl opäť výchovno-vzdelávacie inštitúcie. Inak povedané, odvolávanie ministra školstva z iných dôvodov ako jeho totálnej neschopnosti riadiť čokoľvek môže vyvolať dojem, že ministerstvo pod jeho vedením na reforme úplne zdevastovaného slovenského školstva pracovalo, no nemohlo vo svojom ušľachtilom úsilí pokračovať, lebo medveď…

Rodná strana pána ministra ho pochopiteľne bráni a bude brániť. Pán Danko nie je ochotný priznať, že vymenovanie pána Plavčana bolo jeho osobnou hrubou chybou. Chybou o to väčšou, že v SNS sú nepochybne ľudia, ktorí školstvu rozumejú. Napokon stačí si pozrieť pred voľbami prezentované predstavy o budúcnosti slovenského regionálneho školstva.

Svedčia o tom, že to bola práve SNS, ktorá zo všetkých relevantných politických strán najlepšie pomenovala jeho problémy. Je možno paradoxom, možno dôsledkom zlého úmyslu, no v každom prípade smutnou skutočnosťou, že SNS rezort získala, no na to, aby ho obsadila zodpovedajúcou osobnosťou, už nemala dostatok síl, respektíve politickej odvahy.

Ponúka sa ešte jedno vysvetlenie: Keďže Draxler sa počas svojho krátkeho pôsobenia dokonale zorientoval v komplexe problémov svojho rezortu, čím sa stal nebezpečným, nahradiť ho na Stromovej musel niekto, kto týmto neduhom (znalosť problematiky) trpieť nebude. Naopak, zabezpečí zachovanie statusu quo jednoducho tým, že namiesto cieľavedomej a systematickej práce sa bude motať po chodbách ministerstva ako sedliak v kukurici.

Takto postaveným kritériám a žiadnym iným súčasný minister plne vyhovuje. Je to dokonalý amatér, oportunista par excellence, schopný donekonečna reagovať na akúkoľvek otázku sľubom, že vytvorí komisiu, budeme o tom rokovať a podobne. Rozhodne z jeho strany nehrozí nebezpečenstvo, že by v budúcnosti niečo narušilo súčasnú idylku vyhovujúcu drvivej väčšine zainteresovaných. Veď pri súčasnom chaose vydávanom za prejav slobody a demokracie mnohí učitelia, ak sa im nechce, tak nerobia a ak sa im robiť chce, robia si, čo chcú.

Žiaci čoraz častejšie dostávajú známky, maturitné vysvedčenia, výučne listy a vysokoškolské diplomy zadarmo. Spokojní sú aj rodičia. Veď ich ratolesti nie sú vystavené žiadnej námahe a pritom sú neuveriteľne úspešné. Síce len v škole, no pánboh zaplať aj za to. Spokojní sú starostovia, veď ako by mohli zamestnávať svojich príbuzných a známych, ak by v obci nebola škola, hoci aj neschopná vytvoriť čo i len elementárne podmienky na kvalitné vyučovanie. Spokojné sú aj politické elity. Veď čím nevzdelanejší národ, tým…

Pán Plavčan zostane v úrade a bude škodiť naďalej. Nie je prvý ani posledný. Slovensko má takých v zásobe neúrekom a vďaka nim opúšťajú brány škôl ďalší. Čím neschopnejší minister školstva, tým horšie školstvo. Čím horšie školstvo, tým viac absolventov vhodných na ministra školstva. Je to svojím spôsobom akési perpetuum mobile na slovenský spôsob.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ