Potravinová rovnosť

Jozef Sedlák, Pravda | 13.10.2017 22:00
Z dvojakej kvality potravín sa stala európska téma. Európska komisia ju dlho nebrala vôbec na vedomie. Možno keby bruselskí politici dlhšie žili v nových členských krajinách, keby neochutnávali iba jedlá podávané na recepciách, ale zašli by do obchodov, lepšie by vnímali ako veľké európske spoločenstvo chápu obyčajní Stredoeurópania.

Východ sa vždy porovnával so Západom a bral ho ako svoj veľký vzor. Ľudia na to mali dosť dôvodov. Túžili žiť lepšie, pretože na západ od našich hraníc všetko fungovalo, bola pestrá ponuka kvalitných tovarov. Napokon sa o tom presvedčili hneď po páde železnej opony pri prvých návštevách Rakúska.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie konfrontácia, ako sa žije u nás a tam, pokračovala ešte intenzívnejšie. Už to nebol nekritický obdiv, no stále sme sa mali a máme čo učiť. Nadnárodné obchodné reťazce splnili Slovákom sen o plných regáloch. Možnosť porovnávať ten istý produkt zakúpený doma a v Rakúsku však priniesla prekvapujúce zistenia. Niektoré potraviny chutili inak, pracie prostriedky nedosahovali rovnakú účinnosť. A na svete bol problém dvojakej kvality potravín, drogistických, ale aj iných výrobkov.

Najprv sa ho zmocnili médiá a potom politici. Dvojakosť je vďačná, no mimoriadne citlivá téma. Veď dvojaká kvalita výrobkov hovorí o tom, že v Európe, ktorá čoraz komplikovanejšie hľadá cestu k svojmu zjednocovaniu, sa výrobcovia postarali o vznik spotrebiteľov druhej triedy. V jednom a tom istom obale naservírovali známe značky ľuďom výrobok, ktorý sa nezhodoval s tým, čo predávali západnému spotrebiteľovi.

Slovenskí politici sa musia viac zaujímať aj o naše potravinové hospodárstvo. Práve domáce potraviny by mali z pultov vytlačiť dovážané výrobky, ku ktorým máme toľko výhrad.

Odôvodňovalo sa to tým, že ľudia v nových členských krajinách majú iné chute. Iste, chuti nemožno rozkázať. Pointa však bola v inom. Na rozličnom zložení výrobkov sa dalo zarobiť, pretože obsahovali buď menej cenných zložiek, alebo ich nahradili rôzne aditíva. Moderné potravinárstvo to ľahko dokázalo.

V kapitalizme ide firmám o zisk. Dá sa dosiahnuť čestne aj ľahšou cestou. Oná ľahšia cesta je vlastne zavádzanie, podvod. Konečne sa veci pomenovali presne a začínajú sa riešiť. V Bruseli, a to aj s prispením Slovenska. Cesta k náprave nebude jednoduchá. Východiskom by iste nemala byť v posledných rokoch sa rozmáhajúca nákupná turistika do susedného Rakúska. Oslabuje to našu ekonomiku a čosi vypovedá aj o našom charaktere.

Musíme naliehať, aby rovnako kvalitné produkty posielali nadnárodné spoločnosti i do slovenských obchodov, aby ich žiadali slovenskí obchodníci, lebo si to želajú ich zákazníci. Prirodzene, aj politici musia odviesť robotu. Ale tá nespočíva len v tom, že donútili Brusel konať a meniť pravidlá vo výrobe, obchode a napokon i v samotnej kontrole.

Práve domáce potraviny by mali z pultov vytlačiť dovážané výrobky, ku ktorým máme toľko výhrad. A to znamená aj reálne viac podporovať domácu výrobu potravín.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ