NeUNESení vetrom

Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | 16.02.2018 12:00
Lev Nikolajevič Tolstoj raz povedal, že keď sa zlí ľudia dokážu spolčiť, aby robili zlo, potom sa dobrí ľudia musia spojiť, aby tvorili dobro. Aké jednoduché – tu je myšlienkový základ UNESCO. Táto sympatická medzinárodná organizácia narodená v Londýne a sídliaca v Paríži si vpísala do rodného listu vzdelávanie (E), vedu (S) a kultúru (C). Ale jej naozajstnou podstatou je humanizmus vyjadrený v zásade: pretože myšlienka vojny vzniká v hlavách ľudí, tamže treba kultivovať aj ideu mieru.

Na vlastnú škodu sa UNESCO trochu vychýlilo z pôvodnej dráhy. Za súčasnú prioritu si určila Afriku a rovnosť pohlaví – nič proti čiernemu kontinentu ani pohlaviam. K tomu sa nešťastne pripojilo prijatie Palestíny za riadneho člena – nič proti Palestíne.

Výsledok však je, že UNESCO získalo 550-miliónový (v dolároch) dlh, ktorý jej zanechali USA, keď nedávno tresli dverami.

Áno, Washington nástojí, a oprávnene, že obrana si vyžaduje peniaze. Ale aj obrana kultúry a vzdelávania voľačo stojí. Opýtajme sa vlastných učiteľov a umelcov.

Na UNESCO je sympatické, že nepovažuje školstvo za dodávateľa ľudského substrátu pre priemysel. Vzdelanie predsa neslúži na to, aby sa zaplnili neobsadené miesta v automobilkách či továrňach na obrazovky.

Aj Všeobecná deklarácia ľudských práv zakotvuje právo na vzdelanie bez spojenia s priemyselnou výrobou. A Slovensko, dúfajme, nechce byť národom duálne vzdelaných polovzdelancov lopotiacich sa pri výrobných pásoch, hoci aj za prijateľné platy.

Vzdelanie a kultúra sú to najhodnotnejšie, čo môže človeka na tomto svete postretnúť. Potrebujú ich ako kyslík aj tí, čo sú ekonomicky akoby nezapojení, ale sociálne nenahraditeľní. Napríklad naše matky, tety, susedy. Nezabúdajme: čím menej prostriedkov zainvestujme do vzdelávania a kultúry, tým viac ich budeme musieť vložiť do obrnených transportérov, stíhačiek či radarov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ