Maďarsko na križovatke

V interview pre pravicový denník Magyar Nemzet podčiarkol, že návrh zákona s názvom Stop Soros, ktorý už prerokúva parlament v Budapešti a má sa o ňom hlasovať po aprílových voľbách, nie je prijateľný, pretože má trestať civilné ľudskoprávne združenia a ich pracovníkov. Dodal, že uvedené metódy „existujú výlučne len v autoritárskych režimoch a sú úplne nedôstojné demokratickej EÚ“.

Podľa Asselborna nejde o nejaký príval migrantov, ale o solidaritu s Gréckom a Talianskom. Pripúšťa síce, že aj migrácia musí mať svoje limity, no v zmysle Ženevskej konvencie utečencom treba pomáhať. Tvrdí, že v tejto agende je politika Maďarska nasmerovaná proti princípom únie. Maďarskí občania budú musieť pochopiť, že ak majú vládu, ktorá bude pokračovať v takejto politike, môže to stáť ich krajinu členstvo v EÚ.

Podobné varovanie adresoval maďarským voličom Asselborn aj v rozhovore pre nemecký liberálny denník Der Tagespiegel. Uviedol, že „v súvislosti s balíkom zákonov Stop Soros sa únia musí postaviť, vyjadriť svoje rozhorčenie a aktivovať článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorá tvorí základ únie“. To by umožnilo pozastaviť hlasovacie právo Maďarska v únii.

Maďarské médiá zároveň informujú o tom, že v posledných dňoch už vyjadrilo protest voči migračnej politike premiéra Viktora Orbána viac ako 30 vlád, medzinárodných politických organizácií a strán z celého sveta. Sú medzi nimi aj také renomované inštitúcie ako OSN či nemecká spolková vláda.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) patrí tiež medzi protestujúcich voči návrhu zákona Stop Soros. Vedúci jeho regionálneho zastupiteľstva pre strednú Európu Montserrat Feixas Vihé vo vyhlásení uverejnenom v Budapešti upozornil, že Maďarsko prakticky uzavrelo svoje hranice pred ľuďmi, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu. „Jednoznačne tým porušuje záväzky plynúce z úniového práva acquis communitaire. Požiadať o ochranu patrí medzi základné ľudské práva. Rovnako je neprípustné zbavovať ľudí možnosti hľadať ochranu a nie je možné niekoho trestať za to, že pomáha utečencom,“ zdôraznil Vihé.

Európski lídri, ktorí pranierujú súčasnú migračnú politiku Maďarska, sú v práve, pretože článok 2 Zmluvy o EÚ „sa zakladá na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, ako aj rešpektovania ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k menšinám“.

Čitateľom môže prísť na um otázka, načo vlastne Maďarsko vstupovalo do EÚ a prečo v nej naďalej zotrváva, ak dnes vedie proti nej boj takmer na všetkých frontoch. Podobných otázok sa vyskytuje viac. Napríklad American Enterprise Institute nedávno publikoval analýzu o politike Maďarska, ktorej hlavným záverom je tvrdenie, že nielen v EÚ, ale aj v kruhoch NATO cítiť rast nedôvery voči Orbánovej vláde. Stačí si pripomenúť Budapešťou uplatňované blokovanie rokovaní na úrovni ministrov zahraničných vecí o spolupráci NATO s Ukrajinou atď.

Hlavný poradca maďarského premiéra pre otázky vnútornej bezpečnosti Győrgy Bakondi začiatkom minulého týždňa v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas uviedol, že rastú obavy z novej migračnej trasy vedúcej cez Rumunsko. Podľa oficiálnych údajov Maďarsko stála protimigračná technická zábrana na jeho južných hraniciach so Srbskom vyše 27 miliárd forintov (86,4 milióna eur). Teraz Bakondi dodal, že vláda v prípade potreby schváli obdobný plot aj na hraniciach s Rumunskom.

Kde a kedy sa táto politika Maďarska zastaví? Zmení sa v nej niečo po aprílových parlamentných voľbách? Ani pre štáty združené vo visegrádskej štvorke by to nemalo byť jedno vzhľadom na hroziace následky.