Užime si Slovensko aj nádychom

Realita je, žiaľ, trochu iná. Napriek výraznému zlepšeniu po roku 1990 patríme stále k tým krajinám Európskej únie, ktoré musia bojovať s vysokou mierou znečistenia ovzdušia. Tento problém pritom prináša výrazné dôsledky na zdravie obyvateľov, prírodu, ale aj ekonomiku štátu.

Štatistické odhady sú neúprosné. Na následky znečisteného ovzdušia zomrie na Slovensku predčasne každý rok asi päťtisíc ľudí. Liečba s tým súvisiacich ochorení si ročne vyžiada zhruba tri miliardy eur a zamestnanci pre ne prídu o 1,3 milióna pracovných dní. Dôvody znečistenia pritom dávno poznáme. Ide najmä o vykurovanie domácností tuhými palivami, výfukové plyny v doprave, poľnohospodárske hnojivá a postreky, a, samozrejme, aj zastaraný priemysel.

Známe sú aj riešenia, naposledy odzneli zosumarizované iba pred niekoľkými dňami – počas Dialógu o čistom ovzduší v Bratislave. Tieto konzultácie organizuje v spolupráci s jednotlivými krajinami Európska komisia, ktorá tak členským štátom EÚ na základe celoeurópskych skúseností pomáha identifikovať vnútroštátne špecifiká a hľadať vhodné riešenia.

Slovensko potrebuje investovať do lepšieho a kvalitnejšieho monitoringu znečistenia ovzdušia po celej krajine. Štát musí vytvárať stimuly na výmenu starých pecí a kotlov za čistejšie zdroje tepla, rozvíjať treba aj obnoviteľné zdroje energie a podporovať inovácie, ako sú napríklad elektroautomobily. Nevyhnutné bude aj znižovanie emisií amoniaku v poľnohospodárstve či modernizácia priemyslu a postupný prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Tieto kroky treba zavádzať vo vzájomnej súhre. Darmo budeme podporovať rozvoj elektroautomobilov, ak nebudeme elektrinu pre ne vyrábať z čistých obnoviteľných zdrojov, ale zo znečisťujúcich fosílnych palív. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo nebude jednoduchý, ale je nevyhnutný. A nejde pritom iba o katastrofálne dôsledky na životné prostredie. Zásoby ropy, uhlia a plynu sa nezadržateľne vyčerpávajú, ich používanie nás robí čoraz zraniteľnejšími a závislejšími aj od krajín s nestabilným politickým prostredím.

Dobrou správou je, že na tieto zmeny nie sme sami. Zlepšovanie životného prostredia vrátane kvality ovzdušia patrí medzi priority Európskej únie. Na aktivity, ktoré s tým súvisia, preto čerpáme a môžeme čerpať aj naďalej značné zdroje. Komisia nás zároveň nabáda, aby sme sa usilovali v čo najväčšej miere využívať celú škálu nástrojov európskej podpory. A to aj vrátane zdrojov, ktorých hlavnými cieľmi nie je nevyhnutne zlepšovanie životného prostredia, ako sú Program rozvoja vidieka a ďalšie eurofondové operačné programy či Nástroj na prepájanie Európy.

Skúsenosti z iných členských krajín EÚ ukazujú, že značné zdroje na zlepšovanie ovzdušia, napríklad cez investovanie do modernizácie priemyslu a bývania, môžu poskytnúť aj Európsky fond pre strategické investície a Európska investičná banka.

Ak chceme o pár rokov naozaj dýchať čistejší vzduch, bez aktívneho zapojenia a koordinácie rozličných sektorov, ale ani bez verejnosti to nepôjde. Aspoň v malom môžeme začať i každý sám od seba. Namiesto auta občas uprednostniť verejnú dopravu alebo bicykel, na trhu siahnuť po lokálnych surovinách, ktoré k nám neputovali cez pol sveta, alebo si zvyknúť nenechávať elektrospotrebiče po použití v spánkovom režime.

Slovensko je krajina, ktorú nám pre jej prírodné podmienky naozaj mnohí závidia. Ešte väčšmi však jej krásu precítime, ak si ju budeme môcť vychutnať aj hlbokým nádychom.