Nie nečakaný škandál

Sú také, ktoré doslova bijú do očí svojou drzosťou, a sú aj také, o ktorých sa do poslednej chvíle nevie, či sú naozaj aférami, pretože jedinou indíciou je mlčanie podozrivých.

Ak je nákup obrnených transportérov za vyše miliardy eur, a najmä tá jeho časť, ktorá sa týka osemkolesových transportérov takmer za pol miliardy, naozaj škandálom, potom indíciou je zatiaľ urputná snaha ministerstva obrany o mlčanie. Aby bolo jasné: nie je to nijakovsky slabá indícia. Hovoríme o ministerstve, ktoré má pod palcom SNS.

Ministrovi Petrovi Gajdošovi nijako nepomôže, keď sa vyhráža trestným oznámením „za poškodzovanie dobrého mena“ poslancovi Milanovi Krajniakovi z opozičnej strany Sme rodina. Ak by mal byť jediným problémom nejaký poslanec, ktorý sa obvineniami ministra a jeho ľudí z korupcie snaží prebojovať na titulné stránky tlače, bolo by to všetko takmer v poriadku. Tak to však nie je.

Nik dnes s istotou nemôže povedať, či predbežné dohody s fínskou firmou Patria otvárajú nejaké možnosti, ako dať zarobiť SNS-pozitívnym podnikateľom v zbrojnom priemysle. Zato však každý môže naisto vidieť, že ministerstvo chystá tento obchod nanajvýš netransparentne. A to už čosi napovedá.

Z informácií, ktoré vyšli medzičasom najavo, vyplýva, že ľudia z ministerstva celý obchod dohadovali ešte dávno predtým, ako sa u nás začalo verejne hovoriť o výbere, v ktorom sú vraj stále otvorené viaceré možnosti. Výsledkom čoho bolo, že keď pred rokom vláda Gajdošovi odsúhlasila začať rokovania o možnostiach nákupu transportérov, jeho ľudia už na druhý deň s Fínmi podpisovali memorandum o porozumení. A podobných indícií je v príbehu viac než dosť. Skrátka a dobre, Gajdošovi úradníci chystali podrobnosti miliardového obchodu dávno predtým, ako sa unúvali verejne priznať, že sa vôbec nejaký obchod chystá a že nejakí Fíni v hre vôbec sú. To, že šéfom týchto úradníkov bol dnešný novopečený náčelník generálneho štábu, ktorého vymenovanie prednedávnom vzbudilo rozruch, celej veci na dôveryhodnosti určite nepridáva. Ak sa teraz analytici a politici pýtajú, či pointou celého biznisu nemá byť slovenský dodávateľ nadstavby transportérov na fínske podvozky, nie je to iba preto, lebo celé sa to týka SNS s jej neslávnou históriou verejných nákupov, ale aj preto, lebo minister sa tvári ako svätý za dedinou a jeho úrad odmieta čokoľvek vysvetľovať či zverejňovať dávno po tom, čo veci stihli prerásť do škandálu.

Nákup transportérov bolo najprv možno viesť v kategórii „podozrivých, pretože tajnostkársky dohodovaných“. Čím dlhšie však budú na ministerstve hrať urazených a odmietať zverejniť príslušné informácie (ktoré nie sú vojensky citlivé – citlivé môžu byť akurát pre verejnú peňaženku), tým viac sa bude presúvať do kategórie tých drzých. Len jedného označenia sa nedočká. Nikto nemôže povedať, že by boli takéto problémy s biznisom, ktorý má v rukách niekto nominovaný SNS, nečakané.