Zbabelec či hrdina

Medzi nimi ako jasná hviezda zažiaril napríklad český prezident Miloš Zeman, ktorý komplikované dilemy historikov ohľadom Alexandra Dubčeka vybavil jednoduchým „zbabelec“.

Mnohých podobné súdy uspokoja – čierno-biele vnímanie je pre ľudí mdlého úsudku oveľa prijateľnejšie. Na poli, kde sa dá argumentácia a spochybňovanie silácky nahradiť jednoznačným zavrhnutím alebo, naopak, nekritickým zbožňovaním, môže znieť uvážlivý hlas poctivého historika čisto ako jasné hobojové sólo v kakofónii rámusu. Takým je aj vyjadrenie nemeckej historičky Susanne Schattenbergovej, podľa ktorej najslávnejší predstaviteľ „socializmu s ľudskou tvárou“, prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček nebol žiadny zbabelec. Vzhľadom na okolnosti volil to politické rozhodnutie, o ktorom bol presvedčený, že ak aj nie je ideálne, zabráni „väčšiemu zlu“ – krviprelievaniu.

Pri tvorbe (aj) politickej mytológie býva užitočné vyrábať z ľudí konajúcich za zložitých okolností hrdinov bez bázne a hany, alebo naopak, „zbabelcov“, ktorí vraj zlyhali tam, kde by sme si „my“ štít iste nezamazali. Lenže často je ľahšie stať sa martýrom, ako sa odhodlať zotrvať v nevďačnej úlohe politika núteného konať. Byť hrdinom s čistým štítom je pekné v romantických predstavách, v skutočnom živote býva často väčším hrdinstvom ten štít aj použiť – aj s rizikom, že sa pošpiní.