Ingliš is not ízy

Konečne dobrá správa. Nielen preto, že zavedenie angličtiny ako nemenne prvého povinného cudzieho jazyka svojho času mnohých pobúrilo. Aj kvôli tomu, že hoci o učiteľky a učiteľov anglického jazyka dnes už nie je núdza ako voľakedy a angličtina prenikla prakticky do každej sféry života, ani náhodou to neznamená, že úroveň jej znalosti vzrástla. Až príliš často dochádza k nedorozumeniu, že je – napríklad na rozdiel od nemčiny či francúzštiny – jednoduchá. Napokon to teda vyzerá tak, že všetci sa síce po anglicky dorozumievame, ale málokto ju ovláda.

Jazyky a to, ako k nim pristupujeme, sú vôbec v zajatí škodlivých klišé: či už užitočnosti, ľubozvučnosti, jednoduchosti alebo, naopak, zložitosti. Za takú sa u nás často považuje nemčina – ale keby sme si jazyky nemuseli vyberať podľa diktátu „užitočnosti“ alebo toho, že vzdelávanie má byť čo najjednoduchšie, možno by sme zistili, že napríklad zdanlivo ťažká nemčina má k slovenčine oveľa bližšie, ako uvažovanie v zdanlivo jednoduchej angličtine, alebo že (napríklad) francúzština ponúka celkom iné, no rovnako zaujímavé možnosti.

A to je len príklad. Všetci, ktorí zažili povinnú ruštinu, vedia, že povinnosť neprispela k jej väčšej obľube a tobôž nie k väčším znalostiam. Angličtina si u nás nenesie biľag nechcenosti, ale jej doterajšie nanucovanie bez alternatívy nie len že nezvyšuje jej kvalitu – vyzdvihovanie jedného jazyka na úkor iného napokon vedie len k tomu, že neovládame žiadny.