Trúchliaci sporitelia

Ľuboš Pavelka, ekonóm | 30.10.2018 12:00
Koniec októbra a začiatok novembra sa tradične spája s návštevou cintorínov a uctením si pamiatky ľudí, ktorí pre nás niečo znamenali. Posledný októbrový deň však od roku 1925, keď sa konal v Miláne medzinárodný kongres sporiteľní, rezonuje naprieč svetadielmi ako Svetový deň sporenia.

Na dohode 27 štátov týkajúcej sa medzinárodného dátumu osláv sporiteľov nechýbali vtedy ani zástupcovia nového Československa. Na signatárskej listine boli aj Nemecko a Rakúsko, ktoré iba necelé dva roky predtým zažili na vlastnej koži trpké dôsledky hyperinflácie.

Klasické odkladanie peňazí na sporiace účty, vkladné knižky a termínované vklady majú veľa zástancov aj v období extrémne nízkych úrokových sadzieb, ktoré naordinovala Európska centrálna banka necelý rok po prepuknutí svetovej finančnej krízy. Pokračujúce znehodnocovanie úspor v bankových produktoch, ktoré sú v rámci celej Európskej únie do 100-tisíc eur na osobu v každej banke štátom chránené, odrádza sporiteľov, aby si naďalej „klasicky“ sporili na vkladných knižkách atď.

Široká ponuka alternatívnych možností spojených s premenou sporiteľa na investora je vždy spojená s nevyhnutnou akceptáciou rizika, že o časť peňazí v prípade nepriaznivého vývoja kurzov akcií, dlhopisov, cien zlata alebo iných kovov na medzinárodných trhoch sporiteľ príde. Podľa najnovších analýz stratili napríklad sporitelia v Rakúsku za uplynulý rok na kúpnej sile svojich odložených úspor asi päť miliárd eur.

V prípade oveľa skromnejších bankových úspor našich občanov dosiahli sporitelia na Slovensku po zohľadnení inflácie „zhodnotenie“ svojich odložených financií mínus 1,8 percenta ročne. Rast cien teda znehodnotil úspory Slovákov uložené v bankách o 700 miliónov eur, čo spolu so znehodnotením investícií vo viacerých podielových fondoch môže celkovo predstavovať za uplynulý rok zhruba jednu miliardu eur.

Boj s infláciou (aktuálne 2,3 % za rok) nezvládli ani konzervatívne fondy zamerané na bankové depozitá a dlhopisy. Zvíťaziť nad infláciou dokáže dnes iba finančne gramotný sporiteľ. Takých máme málo nielen u nás, ale aj v Rakúsku. Tam podstatná časť obyvateľstva doslova sedí na peniazoch uložených na vkladných knižkách s úročením nižším ako 0,25 percenta ročne, ktoré sa podobajú svojou viazanosťou termínovaným vkladom. Podľa aktuálneho prieskumu v tejto alpskej krajine nedokáže až 91 percent obyvateľstva vysvetliť, aký je rozdiel medzi dlhopismi a akciami, resp. 70 percent vôbec nevie objasniť, čo je to podielový fond.

Nad nízkymi úrokmi trúchliacich sporiteľov sa snažia často osloviť rozliční poradcovia, ktorí namiesto finančnej gramotnosti ovládajú kvalitne predovšetkým psychológiu predaja a presviedčania klienta na investovanie do produktu, ktorému nerozumie.

Nízke úrokové sadzby budú sporiteľov v krajinách eurozóny sprevádzať ešte dosť dlho, keďže nimi dlžníci dokážu ľahšie splácať úvery. Pritom je v zásade jedno, či ide o jednotlivcov, firmy alebo štáty.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ