Trúchliaci sporitelia

Na dohode 27 štátov týkajúcej sa medzinárodného dátumu osláv sporiteľov nechýbali vtedy ani zástupcovia nového Československa. Na signatárskej listine boli aj Nemecko a Rakúsko, ktoré iba necelé dva roky predtým zažili na vlastnej koži trpké dôsledky hyperinflácie.

Klasické odkladanie peňazí na sporiace účty, vkladné knižky a termínované vklady majú veľa zástancov aj v období extrémne nízkych úrokových sadzieb, ktoré naordinovala Európska centrálna banka necelý rok po prepuknutí svetovej finančnej krízy. Pokračujúce znehodnocovanie úspor v bankových produktoch, ktoré sú v rámci celej Európskej únie do 100-tisíc eur na osobu v každej banke štátom chránené, odrádza sporiteľov, aby si naďalej „klasicky“ sporili na vkladných knižkách atď.

Široká ponuka alternatívnych možností spojených s premenou sporiteľa na investora je vždy spojená s nevyhnutnou akceptáciou rizika, že o časť peňazí v prípade nepriaznivého vývoja kurzov akcií, dlhopisov, cien zlata alebo iných kovov na medzinárodných trhoch sporiteľ príde. Podľa najnovších analýz stratili napríklad sporitelia v Rakúsku za uplynulý rok na kúpnej sile svojich odložených úspor asi päť miliárd eur.

V prípade oveľa skromnejších bankových úspor našich občanov dosiahli sporitelia na Slovensku po zohľadnení inflácie „zhodnotenie“ svojich odložených financií mínus 1,8 percenta ročne. Rast cien teda znehodnotil úspory Slovákov uložené v bankách o 700 miliónov eur, čo spolu so znehodnotením investícií vo viacerých podielových fondoch môže celkovo predstavovať za uplynulý rok zhruba jednu miliardu eur.

Boj s infláciou (aktuálne 2,3 % za rok) nezvládli ani konzervatívne fondy zamerané na bankové depozitá a dlhopisy. Zvíťaziť nad infláciou dokáže dnes iba finančne gramotný sporiteľ. Takých máme málo nielen u nás, ale aj v Rakúsku. Tam podstatná časť obyvateľstva doslova sedí na peniazoch uložených na vkladných knižkách s úročením nižším ako 0,25 percenta ročne, ktoré sa podobajú svojou viazanosťou termínovaným vkladom. Podľa aktuálneho prieskumu v tejto alpskej krajine nedokáže až 91 percent obyvateľstva vysvetliť, aký je rozdiel medzi dlhopismi a akciami, resp. 70 percent vôbec nevie objasniť, čo je to podielový fond.

Nad nízkymi úrokmi trúchliacich sporiteľov sa snažia často osloviť rozliční poradcovia, ktorí namiesto finančnej gramotnosti ovládajú kvalitne predovšetkým psychológiu predaja a presviedčania klienta na investovanie do produktu, ktorému nerozumie.

Nízke úrokové sadzby budú sporiteľov v krajinách eurozóny sprevádzať ešte dosť dlho, keďže nimi dlžníci dokážu ľahšie splácať úvery. Pritom je v zásade jedno, či ide o jednotlivcov, firmy alebo štáty.