Dankoviny

Predvolebné šibrinkovanie migračnou kartou bolo ešte možné považovať za účelové naháňanie hlasov, no nikto pri ňom nespochybňoval naše ukotvenie v európskych a transatlantických štruktúrach.

Hoci Mečiarov výrok „keď nás nezoberú na Západ, obrátime sa na Východ“, už dávno zapadol prachom, v posledných mesiacoch opäť získava na aktuálnosti. Poctivo ho oprašuje Andrej Danko so svojou národniarskou suitou. Predseda SNS odmietol prijatie Istanbulského dohovoru (lebo „stereotypy nie sú vždy zlé“), aj novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu (lebo Rusko predsa nepredstavuje žiadnu hrozbu) a teraz zhodil zo stola aj migračný pakt (lebo migrácia prináša bezpečnostné riziko).

V iných krajinách by politik usvedčený z plagiátorstva sedel dávno niekde v ústraní a hanbil sa. U nás takýto politik „tvrdí muziku“ a nebadane otáča kurz zahraničnej politiky.

Na jednej strane je Danko so svojimi „brbtami“ všetkým na smiech, no smiech nás prejde, keď si uvedomíme, že svojou nezodpovednou politikou dláždi cestu ešte horšej alternatíve a tá, ako vidíme, sa u mladých teší neobvyklej obľube.

Človek, ktorý tvrdí, že „Slovensko by malo svoju zahraničnú politiku robiť tak, ako ju robí český prezident Miloš Zeman“, a ako svoj vzor uvádza Viktora Orbána, nie je smiešny. Je nebezpečný.

Tak ako sme kedysi prácne dobiehali rozbehnutý integračný vlak, môže sa nám poľahky stať, že z neho vlastneným pričinením vypadneme, pričom všetky ostatné alternatívy sú len horšie.